RECENZIA: Rick Yancey - Piata vlna

AUTOR: Rick Yancey
PREKLAD: Mária Kočanová
VYDAVATEĽSTVO: Tatran
SÉRIA: Piata vlna (1 z 3)
POKRAČOVANIA: The infinite sea a The last star
POČET STRÁN:  374
POČET KAPITOL: 13 kapitol, 90 podkapitol
HODNOTENIE NA GOODREADS: 4,16 hviezdičky z 5
ANOTÁCIA (Martinus.sk): PO PRVEJ VLNE OSTALA LEN TMA. Po Druhej unikli len šťastlivci. A po Tretej sa zachránili iba nešťastníci. Po Štvrtej vlne platí jediné pravidlo: nikomu never.

Teraz sa schyľuje k Piatej vlne a na osamotenom úseku autostrády sa pred nimi snaží uniknúť Cassie. Pred bytosťami, ktoré sa iba podobajú na ľudí, potulujú sa po krajine a zabíjajú všetko okolo seba. Pred bytosťami, ktoré rozprášili posledných obyvateľov Zeme. Až kým Cassie nestretne Evana Walkera, je presvedčená, že prežije, iba ak ostane sama. Očarujúci a záhadný Evan môže byť Cassiinou jedinou nádejou pri záchrane jej brata – ba dokonca jej samej. No Cassie si musí vybrať medzi nádejou a zúfalstvom, medzi vzdorom a porážkou, medzi životom a smrťou. Musí sa vzdať alebo postaviť na odpor.Piata vlna je pôsobivý príbeh plný prekvapení – sme uprostred chaotického sveta, ktorý sa nazýva Zem. Ľudstvo, hoci sa hrdinsky snaží vzdorovať mimozemšťanom, má mizivé šance na prežitie.Desivá, neošúchaná a skutočne výnimočná realita, s akou autor stvárnil príchod cudzích bytostí, pohltí každého čitateľa, takže knihu prečíta jedným dychom. Rick Yancey sa pohral so svojimi postavami a očividne ho to bavilo.

RECENZIA

 V prvom rade, než vôbec začneme s recenziou, sa chcem veľmi ospravedlniť za moju neaktivitu. Avšak nastalo veľmi hektické obdobie okolo stužkovej slávnosti. Čo však môžem povedať, že napriek všetkému strachu, nervozite a šomraniu, bola to jedna z najkrajších nocí. Nie nadarmo Jožo Ráž spieva „navždy sa zachová, tá naša stužková“ – budeme sa tomu však venovať v osobitnom článku, ktorý pripravujem.

Ak nás raz navštívia mimozemšťania, dôsledky budú zrejme podobné, ako keď Krištof Kolumbus prvý raz pristál v Amerike, čo pre pôvodných obyvateľov neskončilo najlepšie.

Hoci ma veľmi láka, aby som sa ihneď pustila do siahodlhého opisovania všetkých zápletiek v knihe, postáv a ich vlastností, zdržím sa. Najprv sa totižto chcem venovať vonkajšej stránke knihy. Hoci dobre viem, že sa kniha nemá súdiť podľa obalu a sama som túto časť riešila najmenej, obal knihy je skrátka a bez akýchkoľvek debát, krásny. Matný s lesklými písmenkami – ako raz povedal jeden kamarát, čo je matné, to je dobré. Navyše, čo sa mi veľmi páči je fakt, že vydavateľstvo ponechalo pôvodný dizajn a nevymýšľali kadejaké vlastné veci. Som si vedomá toho, že i slovenské obaly vedia byť pekné - pre príklad uvádzam tie zo série The Mortal Instruments, pretože tie americké sú skrátka, aspoň z môjho pohľadu, prekombinované. No v tomto prípade by som si asi iný obal predstaviť nedokázala. Farebnosťou i vyobrazením dievčaťa, mesta v pozadí a lesa geniálne vystihuje zápletku a hlavne atmosféru celej knihy. A zaujme, pretože za tú krátku chvíľu, čo som mala knihu položenú v škole na lavici, sa pri mne zastavilo hneď niekoľko spolužiakov, ktorým sa zapáčila a poprosili ma, aby som im ju požičala.

O tejto knižke som, aby som bola úprimná, počula len prednedávnom. A to v USA vyšla dokonca už v roku 2013, slovenský preklad sa do rúk čitateľom dostal o rok neskôr. No nedostala som sa k nej skrz knižnú recenziu, ale vďaka traileru na film. V tom čase som Piatej vlne neprikladala nejakú veľkú váhu. Brala som to ako ďalší z filmov, kde bude hrať/hrá Chloe Moretz a neriešila to, pretože úprimne, mánia okolo toho dievčaťa ma veľmi obišla. Ale keďže pred pár dňami (*cough* týždňami *cough*) otvorili novú pobočku Martinusu v mojom meste, nedalo mi nenavštíviť ho. (A odísť s prázdnymi rukami? Pfffff...)

Keďže som totálny maniak čo sa týka čítania veľmi zaujímavých kníh, túto som zmákla za deň – včera som ju kúpila a pred pár minútami som ju úspešne dorazila. Ešte som plná dojmov a nadšenia, ktoré vo mne kniha zaujala. Poďme sa však venovať obsahu. Čo sa týka tej formálnej stránky, Rick Yancey – autor – uplatňuje retrospektívny kompozičný postup. Nie taký, ako napríklad Bednár v poviedke Kolíska, ktorá bola aspoň pre mňa jedným z najťažších diel na povinné čítanie. V Piatej vlne sa vžívame do príbehu spolu s hlavnou hrdinkou, Cassie. Nečaká nás však žiaden ľahký štart, akýsi romantický život pred všetkými pohromami – sme spolu s ňou v lese a každým riadkom tŕpneme, či ju náhodou niekto nezbadá a nebude sa musieť vydať na ďalší útek. Každým riadkom sa stupňuje hrozba, ktorá nad ňou visí ako Damoklov meč. Doslova.

Príbeh je tvorený trinástimi kapitolami, ktoré sú v knihe vyznačované tmavou „hviezdičkovou“ dvojstranou (ďalšie plus vydavateľstvu za perfektne odvedenú prácu, čo sa týka grafiky!) a do deväťdesiatich podkapitol. Striedajú sa pohľady štyroch postáv, Cassie Sullivanovej – hlavnej hrdinky, Evana Walkera, Bena Parisha a Sammyho Sullivana. Príbehu to dodáva dramatickosti a spádu a čo sa týka čitateľa, tomu to akurát tak zvyšuje krvný tlak.

Nie však v zmysle, že som s tým nesúhlasila. Práveže sa mi páčila neustála zmena prostredia, prvé riadky napätia, počas ktorých som hádala, za koho sa budem v kútiku duše modliť a želať si, aby sa mu nič zlé nestalo. Pán autor má však skrytý talent na ukončenie kapitoly v tom najviac úplne veľmi totálne napínavom momente, samozrejme.

Cassie ako Cassiopeia je jednou z najlepších hlavných ženských postáv. Nenechá sa nikým utláčať ako Bella (vy viete aká Bella), neoplýva zázračnou mocou, ktorá jej náhodou padla do lona, nezachraňuje celý svet, nie je napísaná s cieľom, aby ju zrazu všetci milovali a obdivovali jej konanie (čo ma práve nútilo to robiť, no nebolo to písané nasilu, chápete čo chcem povedať :D). Jej myslenie je racionálne a zamerané hlavne na jediného rodinného príslušníka, ktorý jej zostal – bračeka Sammyho. Prekonávala svoje hranice, bojovala sama so sebou, bojovala s prírodou a bola ochotná bojovať s každým, kto by sa jej postavil do cesty počas jej snahy dodržať sľuby.

Ja mávam veľmi často veľmi veľké problémy s hlavnými hrdinkami. Vo väčšine románov a príbehov, zvlášť tak tých apokalyptických sú... ja neviem, príšerné. Nie je to to správne slovo, ktoré by som chcela použiť, no nedokážem ich inak opísať. Buď sú bezchybné, alebo na druhej strane tak zlé, ako to je možné. Buď zachraňujú celý svet, alebo sa na ne, čo sa týka ich neschopnosti či hlúposti, nedá ani pozerať. Buď sa správajú ako vymúdrené ženy v stredných rokoch, alebo jednajú absolútne iracionálne. A na záver – snáď najhoršie sú tie, ktoré dobrú polovicu knihy len filozofujú.

Cassie taká nie je – minimálne v dobrých 80% knihy je dievčaťom, ktoré je normálne. Normálne v rámci možností, stále musíme myslieť na fakt, že sa nachádzame vo svete, kde umrelo 97% populácie. Samozrejme, i v tejto knihe sa vyskytli pasáže, kde sa Cassiopeia zamýšľala nad svojim životom, ako by jednalo jej minulé a nevinné ja. No Rick ich dávkoval v tom správnom množstve a čítali sa mi prekvapivo ľahko. A čo je najzaujímavejšie, vôbec  mi nevadili – asi kvôli tomu, že ich bolo málo a boli krátke. A navyše, čo ma najväčšmi potešilo bola irónia a humor, ktorou oplývala Cassie a jej myšlienkové pochody.

Čo sa týka ostatných postáv, v celku sa k nim bojím vyjadriť, pretože akékoľvek poodchýlenie ich života v knihe by viedlo k spoilerom, ktoré by viedli k ďalším spoilerom a v podstate by ste tak prišli o tú najlepšiu časť knihy. A to nikto nechce, hlavne tak v prípadoch mimozemšťanov samotných, Bena a Evana. Omnoho lepšie urobíte, keď si tú knižku prečítate sami.

Zápletka ma prekvapila. Spočiatku som sa veľmi bála pustiť sa do toho. Očakávala som, o zhliadnutí toho traileru skutočne čokoľvek. Neobľubujem podobné témy, je mi cudzie dennodenné rozprávanie spolužiačky o filmoch ako Votrelec, a keď sme na angličtine preberali dielo Vojna svetov, nudila som sa. Prekvapivo ma všetky tieto reakcie minuli a môj strach bol neoprávnený. Rick má fantáziu, ktorá sa javí nekonečnou. Keď si už myslíte, že nemôže ničím prekvapiť, BUM!

Samotní mimozemšťania boli jedným z najzaujímavejších motívov v knihe a zakaždým, keď som v knihe dočítala akúkoľvek informáciu o nich, dychtila som po ďalšej. Nikto nevedel, ako Tí druhí vôbec vyzerajú, a preto nám nezostávalo nič iné, než byť paranoidnými spolu s Cassie a báť sa každého.

Aby to však nepôsobilo, že knižku len chválim (hoci zaslúžene) akosi mi tam chýbalo väčšie priblíženie prvej, druhej a tretej vlny. Ja viem, že sa k nim Cassie vracala vo svojich spomienkach, no ono to je také zaujímavé, že by si to minimálne zaslúžilo akési prequely. Možno ani nie z pohľadu Cassie, keďže jej príbeh nám je už známy, no inej postavy – napríklad takej Macherky. To je však v podstate všetko, čo Piatej vlne môžem vytknúť.

Ani si neviete predstaviť ako ťažko sa táto recenzia písala. Najradšej by som vykričala všetko, čo mám na jazyku. O mimozemšťanoch a pozemšťanoch, o vzťahoch, o... zase som si raz musela zahryznúť do jazyka. Knihu však, napriek bolesti, ktorú mi to hryzenie do jazyka počas písania recenzie, napriek neustálemu zabiehaniu očí na koniec strany – vždy som sa však ovládla, napriek enormnému množstvu čokolády, čo som počas čítania zjedla, aby som sa upokojila, odporúčam všetkými dvadsiatimi!  Kniha mi proste úžasne ulahodila po všetkých stránkach, najmä tou apokalyptickou. Autor vystihol ľudskú povahu, prístup všetkých ľudí a podobne.

PLUSY:

+ skvelé spracovanie témy mimozemšťanov

+ skvelé spracovanie apokalypsy, ľudskej povahy atď

+ racionálne zvažujúce reálne pôsobiace postavy

+ grafická stránka

+ striedanie pohľadov

+ dynamika deja

+ retrospektívny kompozičný postup

MÍNUSY:

-  naskočenie do príbehu až počas štvrtej/piatej vlny