sobota, 5. septembra 2015

RECENZIA: Jennifer Niven - All the Bright Places


Originálny názov: All the Bright Places
Séria: -
Autor: Jennifer Niven
Jazyk: anglický
Rok vydania: 2015
Vydavateľstvo: Penguin Books
Počet strán: 400
Počet kapitol: 57
Hodnotenie Databáze knih: -
Väzba: brožovaná
Anotácia (na obale knihy):
The story of a girl who learns to live from a boy who wants to die.
Theodore Finch wants to take his own life. I'm broken, and no one can fix it.
Violet Markey is devastated by her sister's death. "In that instant we went plowing through the guardrail, my words died too."
They meet on the ledge of the school bell tower, and so their story begins. It's only together they can be themselves... But as Violet's world growns, Finch's begins to shrink. How far will Violet go to save the boy she has come to love?


Recenzia

Zdravím. Ozývam sa asi päť minút po dočítaní tejto knihy a ešte som stále nespracovala svoje silné pocity, ktoré vo mne kniha vyvolala. Pociťujem šok a zvláštnu melanchóliu, slzy ešte stále nevyschli na mojej tvári a čosi ma núti nad tou knihou premýšľať znova a znova, prehrávať si príbeh od začiatku a hľadať ten najdôležitejší bod príbehu. Na jednej strane by som veľmi rada skočila do postele a prečítala si opäť prvé stránky, smiala sa nad stupídnym humorom a obdivovala autorku za to, ako krásne vykreslila prostredie, ale čosi vo vnútri mňa mi navráva, že potom by som pociťovala potrebu čítať ďalej a dostať sa až na ten koniec. Koniec, ktorému som sa vyhýbala celý deň kvôli zvláštnemu skľučujúcemu pocitu v mojej hrudi, ale aj tak prišiel. Koniec, ktorý nechcem čítať znova...
"You have been in every way all that anyone could be.… If anybody could have saved me it would have been you."
Celý príbeh Theodora Fincha a Violet Markey-ovej sa začína presne tam, kde by ste podľa anotácie čakali, aj keď by vás mohlo napadnúť, že sa predtým dozvieme tonu nepodstatných opisov. Nedozvieme, kniha nás vtiahne priamo do deja a už prvá veta príbehu svedčí o tom, že sa čitateľ nebude chcieť od diela odtrhnúť, ba ani sa nebude nudiť: "Is today a good day to die?" V angličtine vyzerá kniha úžasne a skutočne si neviem predstaviť, že by som mala čítať český alebo slovenský preklad, najskôr by mi to zničilo celý zážitok. Veď tá prvá veta je v originálnom jazyku pútavá a čitateľ je zvedavý, ale preklad nikdy nebude znieť tak dobre. Každopádne, na úvod by som vám rada povedala čosi o príbehu bez toho, aby som prezradila príliš veľa, ale dosť na to, aby ste sa rozhodli, či máte o knihu záujem, alebo nie.

Theodore premýšľa nad smrťou. Nad tým, aké by to bolo skočiť z tej rímsy dole, zanechať svoj život za sebou. Zamýšľa sa nad tým, či by niekto jeho smrť oplakal, či by si niekto vôbec všimol, že zmizol. Nie je to dieťa, ktoré rozmýšľa nad smrťou preto, že je zdeptané zo života, aspoň to nie je ten hlavný dôvod jeho počinov. Je fascinovaný smrťou a jej následkami, rozhodne má viac informácii o rozličných druhoch samovrážd než hocijaký iný študent na Barlettskej strednej škole. Skutočne sa zabiť však nikdy neskúsil, vždy sa dostal len k siahodlhým úvahám vo vnútri svojej hlavy. Z dnešného "pokusu" ho vyruší dievča. Pozná jej meno pretože kedysi, dávno pred nehodou, pri ktorej zahynula jej sestra, bola v podstate populárnym dievčaťom. Aj ona sem prišla pre ten istý dôvod ako Finch. Osobne si nemyslím, že sa chceli skutočne zabiť, ale radi by obaja pocítili ten pocit a videli, ako by sa zachovali ostatní. Každopádne, Finch v ten moment zachráni Violet život, a aby to nevyzeralo tak, že Violet nie je mentálne v poriadku, dohovoria sa, že to Violet zachránila život Finchovi. A - akiste poznáte stredoškolský život - správa o hrdinskej Violet a chlapcovi s prezývkou Theodore Freak sa rozšíri ako lesný požiar v období najväčšieho sucha a horúčav.
"You deserve better. I can’t promise you I’ll stay around, not because I don’t want to. It’s hard to explain. I’m a fuckup. I’m broken, and no one can fix it. I’ve tried. I’m still trying. I can’t love anyone because it’s not fair to anyone who loves me back. I’ll never hurt you, not like I want to hurt Roamer. But I can’t promise I won’t pick you apart, piece by piece, until you’re in a thousand pieces, just like me. You should know what you’re getting into before getting involved." - Theodore Finch
Touto udalosťou sa začína rozvíjať ich spočiatku priateľský vzťah. Bavíme sa však o literatúre pre Young Adults, a teda je jasné, že čosi také pri kamarátstve nemôže ostať. Obaja vo svojom vnútri vedia, že o toho druhého majú záujem a tie city sa tam voľky-nevoľky objavili. Len spolu môžu byť sami sebou a Finch Violet učí znova po nehode žiť. Jeho prístup je spočiatku mierne otravný najmä vtedy, keď oňho Violet ešte nemá záujem, ale počas čítania sa jeho charakter vyvíja a zrazu, pomalým a prirodzeným vývojom, je z neho úžasný Theodore Finch, navonok s pozitívnym prístupom k životu, ale vo svojom vnútri mu už nik nedokáže pomôcť. Nedokáže sa ochrániť ani sám pred sebou, ale ich rozprávka sa naďalej vyvíja. Najviac ich zblíži spoločný projekt na Geografiu, kde majú za úlohu navštíviť dve miesta vo svojom okolí a sformulovať to do podoby nejakého projektu. Zvolia si iný spôsob - čosi odtiaľ zoberú a čosi nechajú, pričom Violet, ktorá po nehode prestala písať, opäť začne a ich potulky Indianou starostlivo zaznamenáva. Sme svedkami začiatku čohosi krásneho, ale nie všetko je vždy len ružové. Okrem ich vzťahu sa vôkol nich vyskytuje množstvo problémov - od nie-tak-celkom nadšených rodičov cez šialeného otca, spoločne aj s tyranskými spolužiakmi. A presne, ako hovorí zadná obálka knihy - ako sa svet Violet pomaličky rozvíja a ona sa učí žiť, Finchov svet sa začne rozpadať a zmenšovať... Podarí sa Violet zachrániť chlapca, ktorého miluje? Ako to nakoniec skončí? To sa už dozviete v knihe a pripravte sa zároveň na poriadne emocionálny záver...

"Ultraviolet Remarkey-able, I think I love you." - Theodore Finch
Je málo kníh, kde toho nemôžete napísať príliš veľa, aby ste nevyzradili príbeh a All the Bright Places patrí práve medzi tých zopár výnimočných titulov. Mimochodom, aj tak by som k tomu nemala príliš čo napísať. Nie preto, žeby to bola zlá kniha alebo čosi podobné, práve naopak. Je tak úžasná, že neviem, kde začať a kde skončiť, mám z nej tak zmiešané pocity, že samotný okrajový obsah sa mi píše naozaj ťažko. Pri čítaní sa vám zdá, že sa dohromady nič nedeje a prechádzate stránku po stránke, behom hodiny sa dostanete o šesťdesiat strán ďalej a zrazu na vás dopadne skutočná realita: "Uf, veď už sa toho stalo tak veľa a pritom mám pocit, že sa nestalo absolútne nič." Za normálnych okolností by som to kritizovala, ale fakt, že na každej stránke je čosi nové a autorka dokáže čitateľa zmiasť natoľko, že si myslí, že sa nedostal veľmi ďaleko, je absolútne perfektný a premyslený. Navyše, pri čítaní tohto diela som sa cítila tak-nejak zvláštne melancholicky, ale istým spôsobom akoby som čítala o mne blízkom prostredí. A pritom netrpím žiadnou mentálnou poruchou a ani nepoznám žiadneho takého človeka. Práve v tom je kúzlo knihy All the Bright Places od talentovanej autorky, Jennifer Niven. Aj keď ste sa s čímsi takým nestretli, cítite domov. Dáva vám to zmysel?

"You are all the colors in one, at full brightness." - Theodore Finch
Už som pri niektorých článkoch spomínala, že som skutočne náročný čitateľ. Jasné, prečítam si čokoľvek a dám tomu kladné ohodnotenie, no jednu vec v hodnotení nikdy nezahŕňam najskôr preto, že sa tento jav stáva len zriedkavo. Som človek s celkom rozvinutou fantáziou a pri čítaní si rada predstavujem skutočné situácie, vykresľujem situácie, ako by sa asi stali, keby to bolo sfilmované a podobne. Takto nakopnúť moju predstavivosť dokáže len zopár kníh, počínajúc s Harrym Potterom. All the Bright Places sa do tejto maličkej skupinky pridala v závese za oboma Metrami (2033 - recenzia tu; 2034 - recenzia tu) a som skutočne rada, že sa tejto knihe podarilo čosi takéto. Pri Paper Towns od Greena (recenzia tu) sa jednotlivé situácie prehrávali v mojej hlave iba niekedy, no All the Bright Places sa podarilo čosi výnimočné - predstavovala som si všetko, od tej osudnej prvej vety na prvej stránke. Už pri tej vete sa v mojej hlave vykreslil chlapec, ktorý by sa mohol podobať Finchovi a odvtedy to takto šlo. To sa mi doposiaľ stalo len pri jedinej poviedke a siedmych knihách - Harry Potter (poviedka We learned the Sea, Dramione). Už len toto robí z diela čosi, čo sa vymyká a je nad ostatnými knihami. Možno preto som sa do nej tak veľmi zamilovala a tie silné emócie, ktoré vyvolala, cítim ešte doteraz. Ak hľadáte práve takúto knihu a v poslednej dobe vás žiadna dostatočne neoslovila, určite skúste All the Bright Places. Je to síce Young Adult literatúra, ale možno sa vám zapáči.
"The problem with people is they forget that most of the time it’s the small things that count." - Theodore Finch
All the Bright Places je prirovnávané k príbehu od Johna Greena, a ten isto všetci poznáte a aj ste ho čítali, možno o ňom len počuli. Nie je to však žiaden neznámy titul, jedná sa, pochopiteľne, o The Fault in Our Stars. Aj to som čítala v slovenčine a asi práve kvôli tomu otrasnému prekladu som nezaznamenala žiadne podobnosti. Jasné, je tam príbeh pomaly sa rozvíjajúcej lásky a to všetko nesie podobnú atmosféru, ale predsa je to diametrálne odlišné. V knihe od Jennifer Niven badám skôr prvky podobné Paper Towns práve od Greena, ten námet na konci vám zaiste pripomenie Paper towns, ale to je asi tak všetko okrem občasného sakrastického humoru a ľahkého humoru, ktorý využíva ako Green, tak aj Niven. Milovníkom Hazel a Augustusa to tiež môžem odporučiť, je to žáner len podobný, s rovnakým melancholickým nádychom a nádhernou tragédiou. Povedala by som však, že All the Bright Places je lepšie vykreslený, postavy majú tiež živší a najmä reálnejší nádych. Počas celej tej romance a pekných vecí autorka vždy čímsi pripomenie, že Finch má mentálnu poruchu a veľmi to naňho vplýva aj napriek tomu, že je v danom momente šťastný. U Violet sa perfektne zhostila úlohy postupného vývinu, od počiatočného odporu k životu a pohŕdaním nad Finchom až k tomu, že Violet skutočne rozkvitla, pomaly a nesmelo sa z nej stala malá fialka plná života.

Pri postavách ešte ostaneme a to z toho dôvodu, že aj k nim mám zopár slov. Celá kniha sa viac-menej točí len okolo Violet a Fincha, ale sem-tam sa objavili aj vedľajšie, nepodstatné postavy. Očakávala som, že uvidíme viac z Finchových kamarátov, ale zmienka o nich bola skutočne minimálna, a práve preto o nich nemôžem povedať nič viac. To isté platí aj zo strany Violet. Ak sa tam okrem nich vyskytoval niekto, o kom by si čitateľ mohol urobiť reálny obraz, boli by to rodičia oboch tínedžerov. Úprimne? Liezli mi na nervy všetci pretože sa miestami správali ako totálni kreténi. Páčila sa mi scéna s Finchom a jeho najmladšou sestrou, Deccou, kedy to dievčatko vystrihovalo z kníh všetky škaredé slová, aby nešpatili pekný príbeh. Naozaj krásna myšlienka a aj napriek tomu, že má Decca iba sedem rokov (tuším), veľmi sa mi jej svojský charakter páčil. Až natoľko, že by som rada videla nejaký príbeh s postavou vykreslenou rovnako, ako bola ona.
"What if life could be this way? Only the happy parts, none of the terrible, not even the mildly unpleasant. What if we could just cut out the bad and keep the good? This is what I want to do with Violet - give her only the good, keep away the bad, so that good is all we ever have around us." - Theodore Finch
Samotný Theodore Finch je jednoznačne najlepšia postava, s akou som sa stretla v poslednej dobe pri čítaní kníh. Jennifer Niven ho napísala perfektne a trúfam si tvrdiť, že v ňom nechala zasvietiť malé svetielko samej seba a mohli sme aspoň minimálne nazrieť do jej duše. Postava sa pomaly vyvíjala, ale nikde sa nestal zázrak a nemyslite si, že sa nejak vyliečil alebo čosi podobné. Už som vyššie poznamenala, že kniha si celý čas necháva reálny odraz a nestávajú sa tam zázraky, pretože život skutočne nie je rozprávka (aj keď oni si svoju rozprávku chvíľu užívali). A život s mentálnou poruchou? To určite tiež nie je žiadna sranda a nátlak na to, aby sa daný človek liečil sa nemusí vyplatiť práve dobrou cestou. Theo počas celej knihy premýšľa nad rôznymi spôsobmi samovrážd, študuje to a zapisuje si svoje "pokroky" v zmysle - ako ďaleko sa dnes dostal ku samovražde a prečo to nevyšlo. Zároveň nás učí a odkrýva nám, zvedavým čitateľom, zaujímavé fakty o samovrahoch a najzriedkavejších spôsoboch smrti. Okrem iného si zapisuje každé slovíčko - dobré, zlé, čarovné, urážlivé - každú vetu, ktorá v ňom v daný moment vzbudí čosi silné a on si myslí, že to stojí za to, aby to ostalo napísané na stene. Jeho život je zaujímavý a najlepšia vec je na tom tá, že aj keď by ste čakali, že ktosi ako Finch musí byť na drogách, tak v skutočnosti nie je. Rozhodne by som o ňom mohla písať aj ďalších niekoľko stoviek slov, ale budem rada, ak sa s jeho postavou spriatelíte sami a ponoríte sa do jeho úvah bez toho, aby som vám to nijak neovplyvnila svojim názorom.

Violet Markey. Postava, ktorá mi neskutočne pila krv po celý čas a nemala som ju rada už od toho samého začiatku. Každopádne, stále je to podarený charakter a aj napriek tomu, že mne nesadla, možno ju niekto iný naozaj zbožňuje. Veď to je normálne, vraví sa, že sto ľudí má sto rozličných chutí a ja by som povedala, že to je rozhodne pravda. Podľa môjho názoru a mojej chuti bola Violet strašne otravná a stupídna, naozaj ma prekvapuje, že našiel Finch zaľúbenie práve v nej. Prišlo mi, že ako výhovorku zo všetkého používala smrť svojej sestry. Človek po čase nadobudol pocit, že Violet je vlastne rada, že sa má na čo vyhovárať. Akoby bola smrť sestry poľahčujúca a Violet mohla cez strednú školu prejsť ničnerobením, získať si ľútosť každého, a aby ju každý len obskakoval. Neznášala som to. Vyrovnať sa so smrťou blízkeho musí byť určite ťažká vec, ale preháňať to nie je nutné najmä po tom, čo od smrti Eleanor ubehol už temer jeden celý rok. Jediné, čo vo mne evokovalo tú možnosť, že jej sestra skutočne chýba bolo asi to, že nosila jej okuliare aj napriek tomu, že v nich nevyzerala tak dobre, ako Eleanor samotná. Pred tou záležitosťou bola Violet roztlieskavačkou a spisovateľkou (opisuje tam, aká je strašne dobrá spisovateľka, a že mali so sestrou spoločný blog, ale aj tak písali len o beauty a chalanoch, čo podľa mňa určite nie je adekvátne merítko spisovateľského talentu, keďže beauty článok napíše aj absolútne neschopný človek, ktorý dokonca ani neovláda gramatiku, a aj napriek tomu dostane desať ponúk na spoluprácu... samozrejme, nechcem tým nikoho uraziť, nájdu sa aj výnimky), ale potom prestala písať a nedokázala sa na nič sústrediť. Postupom času, ako jej svet rozkvitol, bola Violet už únosnejšia, ale za ten koniec a za to, čo urobila ju moje čitateľské srdiečko neznáša. Som zvedavá na vaše názory na Violet po prečítaní konca a toho, čo svojim detinským správaním spôsobila. Nielenže bola pre Fincha stredom jeho malého osobného Vesmíru, ale aj si to absolútne nevážila. Dobre, dosť už o tom lebo budem nadávať a to by som nerada, nadávky podľa môjho názoru znižujú inteligenčný kvocient osoby a čo-to o nej prezrádzajú, najmä keď nadáva vo "wanna-be-vyspelých" článkoch.
"I know life well enough to know you can’t count on things staying around or standing still, no matter how much you want them to. You can’t stop people from dying. You can’t stop them from going away. You can’t stop yourself from going away either. I know myself well enough to know that no one else can keep you awake or keep you from sleeping." - Theodore Finch
Presuňme sa k obálke a zhodnoteniu celej knihy pretože mám pocit, že táto recenzia bude už dostatočne dlhá a mnohí z vás ju možno ani nedočítajú do konca. Ja mám paperback a kúpila som ju za cca 10 eur v Košiciach, v Martinuse. Už som sa niekoľkokrát vyjadrila, že paperbacky veľmi nemusím, ale pri tejto knihe mi to nevadí pretože sa design paperbacku a hardbacku zhoduje a je v podstate rovnaký. Po prečítaní už kniha vyzerá, že ju niekto čítal, a to sa mi, úprimne, aj celkom pozdáva. Zo samotnej obálky som hotová pretože na nej nenájdete to, čo by ste čakali - oficiálnu anotáciu. Nemá oficiálnu anotáciu len rádoby poprilepované papieriky s útržkami a pôsobí to krásne. Spočiatku toho vtáka a ani kvietok nepochopíte, to sa dozviete až počas samotnej knihy a tá modrá s kontrastom pastelovej žltej a ružovej je úžasná. Je to krásne a páči sa mi to. Jediné, čo by som obálke vytkla je asi to, že sa tam nachádza citácia Zoelly a Guardiana. Ruší to a trochu kazí celkový dojem. Príde mi to tak, že chceli knihu predať nápisom práve "The next The Fault in Our Stars", čo podľa mňa nie je vôbec potrebné. Rovnako ani komentár Zoelly, nemám rada tie marketingové ťahy, ale budiž. S tým asi nič nenarobím, však?

Nuž, a ako by som zhodnotila celú knihu, ktorú som prečítala behom pár dní? Nechcela som, aby nastal koniec pretože som v hĺbke duše cítila, že to nedopadne podľa mojich očakávaní. Napriek tomu som verila, že sa stane nejaký zázrak, ale Jennifer Niven nesklamala a poskytla nám reálny záver, žiadne prikrášlenie, žiadne rozprávky. Tvrdá realita. Ako sa blížil koniec, čítala som čím ďalej, tým menej lebo som sa nechcela dostať na poslednú stránku knihy, ale aj tak to prišlo. Čakala som, že už to nemôže byť viac intenzívne a vyhrotené, ale prekvapenie prišlo pri nasledujúcej poznámke autorky - najviac ma dostal fakt, že písala z vlastného života a v podstate opisovala skúsenosť, ktorú sama v minulosti zažila. A keď vám v daný moment dôjde, že ste vlastne čítali príbeh založený na skutočnej udalosti, prejde vám mráz po chrbte. Naraz to nabralo úplne iný pocit z celej knihy a mne tak nejak došlo, že s mentálnymi chorobami skutočne nie je sranda, a že s takými ľuďmi je potrebné narábať citlivo a s láskou. Určite samotnej knihe nemám čo vytknúť. Aj napriek tomu, že mi Violet vadila, je to dobre napísaná postava a vždy ocením, keď sa v titule vyskytne niekto, kto mi píli nervy. A za tie dva nápisy na obálke určite nič strhávať nebudem. Rozhodne môžem knihu odporučiť, chytí vás ani nebudete vedieť kedy. Navyše je to angličtina ľahká a svižná, bolo tam len zopár slov, ktorým som nerozumela a keď som sa do stránok začítala, ani som si neuvedomovala, že čítam po anglicky. Ak však nie ste fanúšikom anglického jazyka, určite si nenechajte zájsť chuť pretože v češtine vychádza teraz, v septembri a v slovenčine v októbri. Oplatí sa, počkať si na to, ale osobne som toho názoru, že preklad pokazí zážitok.

PLUSY

  • Realistický dej bez prikrášlení
  • Príjemný príbeh na čítanie
  • Pútavo a jednoducho napísané
  • Skvelo vykreslené charaktery postáv
  • Prostredie a fakt, že nám autorka ukázala naozaj zaujímavé miesta
  • Zľahka náučné
  • Trochu filozofické, ale brutálne úvahy
  • Príbeh, ktorý chytí za srdce
  • Nádherná obálka
  • Emotívne

MÍNUSY

  • Nápisy na obálke knihy
A čo vy? Čítali ste už All the Bright Places? Aký máte názor na tento formát recenzii? Mali by ste záujem o súťaž o slovenský výtlačok All the Bright Places v novembri? Ak áno, vadila by vám angličtina? Naozaj by ma potešilo, keby ste na tieto otázky odpovedali, obzvlášť na posledné dve, aby som mala prehľad pretože plánujeme urobiť Giveaway a myslím, že práve toto dielo by mohlo byť zaujímavou cenou. Ďakujem za každý názor, podporu a spätnú väzbu! Vaše komentáre a pravidelní čitatelia posúvajú našu tvorbu vpred. :)

Charlotte.

10 komentárov:

  1. Páni, tá kniha vyzerá naozaj dobre. Škoda, že ja veľmi anglicky dobre neviem, velmi to ľutujem. Táto kniha by sa mi páčila. Možno nie práve ten koniec ako opisujes- podobný greenovi, lebo greenovky v láske naozaj nemám. Páčia sa mi postavy, tá kniha je dokonalá , ach angličtina .. :´(

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Znalosť angličtiny alebo iného cudzieho jazyka sa vždy hodí už len z toho dôvodu, že sa tak dá najlepšie dorozumieť s cudzincami. A potom sa to vypláca aj pri knihách, keďže niektoré preklady sú skutočne strašné. :D Koniec nie je podobný Greenovi, len sa tam vyskytujú isté podobné prvky, povedala by som. Samotný koniec je diametrálne odlišný. A keď už angličtinu tak dobre neovládaš, 17.10 by mal vyjsť slovenský preklad. Ďakujem krásne za komentár! :)
      Charlotte.

      Odstrániť
  2. Ja naopak zbožňujem paperbacky a najradšej by som také mala všetky knihy, neznášam tvrdé obálky a ešte prebaly omg fuj :D O tejto knihe som sa dozvedela z jedného videa Zoelly, kde ju spomínala a hoci potom, čo som prečítala Girl Online, som poslala celý jej vkus do osobného zatratenia, knihu som si napriek tomu vygooglila a vyzerala celkom zaujímavo. YA romány čítam rada po anglicky, nie kvôli prekladu a ich úrovni, skôr preto, že sú poväčšine písané jednoducho a dá sa im poľahky rozumieť aj v originále :) Takže vďaka za recenziu, knihu si dávam na pomyselný zoznam a určite sa k nej niekedy dostanem! -A.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To je asi vec názoru a vkusu, ja som sa odmalička stretávala len s hardbackmi a vlastne to nie je až tak dávno, len nedávno som objavila, že čosi ako paperbacky vôbec existuje. :D Na paperbackoch sa mi nepáči, že sa tá kniha tak nepríjemne ohne, ale zas je pravda, že možno zaberajú trochu menej miesta a sú ľahšie. :D O Girl Online som počula veľa, najmä veľa kritiky, ale aj tak si to plánujem kúpiť a prečítať, snáď len kvôli zvedavosti. Tiež som tú knihu videla najprv u Zoelly a nejak ma nelákala, až spolužiačka ma k nej priviedla a mne osobne, 17-ročnému decku sa páči. Určite po nej siahni, stojí to za to! A ja ďakujem krásne za komentár. :)
      Charlotte.

      Odstrániť
  3. Ja som recenziu prečítala celú a dokonca, je super.:) Knihu som nečítala a rozhodne vyzerá zaujímavo, no veľmi ma neláka tá pochmúrnejšie tematika... Ale do súťaže by som sa zrejme zapojila, prečo nie - nevadí mi ani angličtine, ani slovenčina.:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne za názor! Naozaj si to veľmi cením. :)
      Ono to v skutočnosti nie je až také pochmúrne, ako to možno vyznelo. Pustila som sa do čítania s tým, že to bude depresívne, že budem smutná a tak, ale väčšinu času som sa usmievala alebo smiala. Nemení to až tak náladu, len to zanecháva taký melancholický pocit, čo podľa mňa nie je na škodu. Smutná časť príde až niekedy na záver, takže pochmúrnejšej tematiky sa určite netreba báť. :)
      Uf, som rada, že si sa vyjadrila aj k samotnej súťaži. Už teraz viem, že All the Bright Places zahrniem, len sa ešte rozhodujem medzi jazykmi no. :)
      Charlotte.

      Odstrániť
  4. Tuhle jsem si chtěla přečíst, ráda bych si procvičila angličtinu :) super recenze
    Denisse Beauty

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem pekne za komentár! Určite budeš mať šancu zapojiť sa do Giveaway, ktorá bude niekedy v novembri! :)
      Charlotte.

      Odstrániť
  5. Ó bože už nech výjde preklad... Toto je jedna z kníh na ktorú sa maximálne teším a doslova už občas až odpočítavam dni. Verím, že oveľa väčší zážitok je čítať ju v originály, ale na to si ešte netrúfam, takže si pekne počkám na preklad :). ...Super recenzia :).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Prečo netrúfaš? Ak chceš s čítaním v angličtine začať, netreba otáľať. Začiatky budú možno trošku ťažšie - pamätám si, že som ani nedočítala Aljašku (to bola prvá kniha, ktorú som čítala v AJ) lebo som proste nebola zvyknutá na anglické knihy. Ale potom som prečítala Paper Towns, kúpila All the Bright Places, Perks of Being a Wallflower a priateľ si kúpil Assassin's Creed, všetko v angličtine a číta sa to v podstate samo. Len je potrebné začať, no. :D Vôbec sa toho nemusíš báť. :)
      A ďakujem krásne za komentár, veľmi si to cením! :3
      Charlotte.

      Odstrániť

© daydreaming. 2012 | Blogger Template by Enny Law - Ngetik Dot Com - Nulis