štvrtok, 3. septembra 2015

Filmová recenzia: V hlave

Režiséri: Pete Docter, Ronnie del Carmen
Originálny názov: Inside out
Dĺžka: 1 hodina 47 minút
Autor hudby: Michael Giacchino
Scenár: Pete Docter, Ronaldo Del Carmen, Meg LeFauve, Josh Cooley
Dabing: Monika Hilmerová (Radosť), Roman Pomajbo (Strach), Helena Geregová (Smútok), Kristína Turjanová (Nechuť), Barbora Tallová (Riley), Peter Kollárik (Hnev), Martin Hronský (Otec), Andrea Somorovská (Mama), Marián Labuda (Bing Bong) a ďalší (poznámka: všetci odviedli neskutočnú prácu!)
Žánre (podľa csfd): Animovaný, dobrodružný, komédia, dráma, rodinný
Hodnotenie na csfd: 85%
Anotácia: Obdobie dospievania môže byť veľmi komplikované. Riley, která je vytrhnutá zo svojho starého života na americkom Stredozápade potom, ako sa jej otec musí kvôli novej práci presťahovať do San Francisca, nie je žiadnou výnimkou. Rovnako ako my všetci, aj Riley je zmietaná svojimi emóciami – Eufóriou, Strachom, Hnevom, Nechutenstvom a Depresiou. Všetky tieto emócie spoločne nažívajú v tzv. Riadiacom centre v mozgu, odkiaľ jej pomáhajú vysporiadať sa s nástrahami bežných dní. V čase keď sa Riley snaží vyrovnať so zmenou, ktorú jej prináša presťahovanie sa na nové miesto, prepukne v Riadiacom centre zmätok. A hoci sa Eufória, ako Rileyina dominantná emócia snaží zachovať pozitívne myslenie, objavujú sa medzi jednotlivými pocitmi nezhody v tom, ako sa najlepšie vysporiadať so životnou zmenou, novým domovom a školou.Či sa už jednalo o dobrodružný balónový let vysoko v oblakoch, alebo o veľkomesto plné príšeriek, oskarový režisér Pete Docter sa vždy snažil zaviesť divákov na neobyčajné a nápadité miesta. V najnovšom prírastku do kolekcie Pixaroviek sa prenesieme na jedno z najpozoruhodnejších miest vôbec – priamo do ľudského mozgu.


Pôvodne som na animák V hlave ísť nemala – kamarátka odriekla účasť a samej sa mi rozhodne medzi malé deti a ich rodičov, poprípade zamilované páriky (z ktorých veľkú časť tvorili práve žiaci z mojej školy) ísť nechcelo. Našťastie ma však moja spolužiačka vytiahla. Priznám sa, zozačiatku som veľmi vzdorovala, napokon však našu hádku, koniec koncov tak ako vždy, vyhrala. (Ahoj B., len tak mimochodom.)

A tak som teda poslušne sadla so autobusu a s malým očakávaním som vystúpila neďaleko kina. Už z diaľky mi B., jej dvaja kamaráti a mladší brat mávali, teda som sa osmelila a pridala sa k nim. Čakanie na film vyzeralo dosť vtipne, keďže sme všetci štyria sedeli v „čakárni“ a hrali sa na mobiloch, zatiaľ čo mladý L. – titulky: brat spolužiačky – striedavo pobehoval naokolo a potom pokojne sedel vedľa nás. Často som sa aj skrývala za balík popcornu alebo hľadela do mobilu štýlom viem, že si tam, ale poďme obaja predstierať, že sa nevidíme akonáhle som uvidela kohokoľvek ďalšieho zo školy.

Po polhodine nás teda konečne pustili dovnútra a počkali, kým sa usadíme. Ruku na srdce, tešila som sa. Animáky mám veľmi rada a stále sa vo mne skrýva akési dieťa v maske osemnásťročného dospeláka, ktoré neustále prepína programy a teší sa na všetky rozprávky, ktoré televízia môže ponúknuť. O tom svedčí i fakt, že toto leto som bola v kine dvakrát, z toho oba razy boli animáky. Nuž čo...

Čo ma na začiatku prekvapilo, bol fakt, že film nezačal hneď. Miesto toho nám naservírovali krátkometrážnu rozprávku, ktorá sa v podstate skladala len z jednej pesničky – odkaz na ňu nájdete TU. Jednalo sa o príbeh smutného lávového ostrova, ktorý si spieva pesničku o jeho sne, aby spoznal niekoho takého ako je on. Skrátka, klasická pesnička o snívaní o láske. Úprimne, bolo to pekné a smutné zároveň. Už to vyzeralo, že sa to skončí veľmi smutne – deti naokolo začínali mrnčať – keď... však si to viete domyslieť, je to predsa animák :)

Po takmer šiestich minútach sa Láva skončila a Disney Pixar nás konečne prestal naťahovať. Áno, konečne pustili Inside out – V hlave.

V skratke sa rýchlo dozvedáme, ako nám to teda v tej hlave funguje – odmala nám tam vládne pätica hlavných emócií. Veliteľom vozu je Radosť, hneď za ňou je Smútok, Hnev, Nechuť a Strach. Všetci sa starajú o to, aby sa Riley, hlavnej hrdinke, nestalo nič zlé. Napríklad taká Nechuť má za úlohu, aby sa Riley neotrávila – či už fyzicky alebo spoločensky.

Hnev: Gratulujem, San Francisco, zničilo si pizzu! Najskôr Havajčania a teraz ty!

Ich pomocou sa nám tvoria spomienky: keď sú žlté, sú šťastné a teda sa o ne postarala Radosť. Keď sú modré, má ich na svedomí Smútok a tak ďalej. Všetky sa v priebehu dňa ukladajú do poličiek a na konci sa pošlú do dlhodobej. Avšak čas od času sa stane, že sa vytvorí špeciálna spomienka, ktorá sa nazýva kľučová, vďaka ktorej sa vytvorí v Rileynej – ale i našej – hlavne takzvaný Ostrov osobnosti. Ten zodpovedá za časť nášho ja: napríklad keď Riley prvýkrát dala gól v hokeji, vytvoril sa jej  športový ostrov.

Avšak ani šťastie Rileynho detstva netrvá dlho a kvôli otcovej práci sa všetci sťahujú z Minnesoty do San Francisca. Hlavná hrdinka smúti za domovom a čoraz viac sa v jej mysli začína prejavovať Smútok, čomu sa veľmi snaží zabrániť Radosť a aj zvyšné emócie. Je to samozrejmé, nechcú dovoliť, aby sa v Rileynej mysli tvorili smutné spomienky, chcú, aby sa tvorili hlavne tie radostné.

Ale potom sa stane čosi veľmi, veľmi, veľmi zlé – Smútok a Radosť, dve... takpovediac najdôležitejšie emócie v tom období, vďaka nešťastnej náhode zmiznú a ocitnú sa v dlhodobej pamäti. A v tom okamihu začína putovanie a dobrodružstvo, plné spoznávania, objavovania a pochopenia. Čo je však horšie je fakt, že počas celého svojho putovania so sebou nesú všetky Rileyne kľúčové spomienky.

Film V hlave nám geniálne a zároveň jednoducho predstavuje obdobie vstupu do puberty. Hlavná hrdinka má jedenásť rokov, je doslova hodená do nového prostredia. Mení sa jej osobnosť, sama hľadá samu seba. Presne tak, ako sa to v tomto období deje so všetkými deťmi. Zabúdajú na svojich imaginárnych kamarátov, prestávajú lipnúť na určitých spomienkach, až skončia v „skládke“ zabudnutých, kde sa navždy stratia.

Čo sa týka fungovania mysle človeka, zostáva mi len zložiť si imaginárny klobúk z hlavy a niekoľkokrát v rade sa poďakovať tvorcom, že s čímsi takýmto vôbec prišli. Bez debát ich to muselo stáť niekoľko stoviek hodín len premýšľania, konzultácií s odborníkmi – čím je Pixar, len tak mimochodom, známy sú práve dlhé konzultácie s odborníkmi na danú tématiku – a potom ďalšie možno až tisícky hodín tvorenia. Samotný nápad na tento animák bol totižto ohlásený už v roku 2009.
 
(zdroj: tumblr.com//scéna, ktorá nejednému dieťatku zlomila srdce a v momente sa rozplakalo)

Najväčšmi ma zaujala Továreň na sny, ktorá nám bola predstavená ako filmové štúdio - plné plagátov ako Padám veľmi dlhú dobu do priepasti alebo také Viem lietať! Všetky sny sú vyobrazené ako odkazy na to, čo sa nám stalo počas dňa, či v tej horšej alebo lepšej podobe.

Zaujímavé bolo i pozorovanie, ako všetky emócie tvorili reakcie na podnety, ktoré Riley zažívala – z nich každá jedna zase tvorila spomienku. Prepájanie sveta, ktorý prežívala Riley, teda ten vonkajší, s tým, ktorý sa spájal do jej spomienok - vnútorný. Ako každá jedna reakcia ovplyvnila Rileyno správanie – napríklad stačilo len, aby sa na pár sekúnd chopila velenia Smútok a bolo hneď po zábave.

Film môžem jedine odporučiť každému. Či už dospelákom, pretože sa vo filme nenachádzajú len samé vtipné scénky, ale ku koncu nám to chytá i ľahké smutné odtiene. Verte mi, že i ja som musela minimálne dvakrát zadržiavať slzy a snažiť sa čo najviac, aby som nezačala fňukať. Samozrejme film zaujme najmä deti, no neverím, že by nebol schopný zabaviť celú rodinku. Čo sa týka dabingu, výnimočne mi nevadil a navyše, Monika Hilmerová v úlohe Radosti odviedla fantastickú úlohu.

Ešte raz skladám imaginárny klobúk celému filmu a bez akýchkoľvek debát mu dávam plných päť hviezdičiek.


P.S. Pridávam i video na jednu z mojich najobľúbenejších scénok. Ak ste už niekedy uvažovali, prečo nedokážete z hlavy dostať nejakú melódiu či pesničku, toto video vám to vysvetlí.
 

2 komentárov:

  1. Super recenze, na filmu jsem byla a moc se mi líbil, bylo to takové hezké, k zamyšlení, že to nebyl jen nějaký hloupý animák na který si po půl roce už ani nevzpomeneš.. :)

    OdpovedaťOdstrániť

© daydreaming. 2012 | Blogger Template by Enny Law - Ngetik Dot Com - Nulis