piatok, 18. septembra 2015

BEFORE I DIE: Travelling - Saint Petersburg

Ahojte!
Znovu raz vás vítam pri svojom ďalšom článku. Tentokrát teda konečne pridávam k mnohým článkom z dielne mojej milovanej (faylotte shippers!) Lottie  zo série Before I die i ten svoj. Som si vedomá faktu, že Lotte väčšinou (takmer stále) vyberá menej známe a o to zaujímavejšie miesta. Napríklad také mestá duchov a podobne. I preto vás hneď varujem, že na mojom „predtým než začnem čuchať fialky zospodu“ zozname sa nachádzajú skôr väčšie a určite všetkým dobre známe mestá, sem tam sa tam objaví nejaký ten jedinečný okamih, ktorý by som chcela zažiť. A presne preto dnes zavítame do jedného z najznámejších ruských miest – do Petrohradu. Fun fact: Nejaké dva roky sa v mojom malom mestečku dokonca odohrávala súťaž o dve letenky do Petrohradu – malo to však jeden zádrhel. Jednalo sa o súťaž v recitovaní ruských básničiek, a keďže ja negavarim pa rusky, radšej som účasť oželela. I tak však neprestávam veriť, že do takzvaných Benátok severu sa mi raz podarí dostať. Bolo by skvelé prechádzať sa po stopách Raskoľnikova z Dostojevského legendárneho diela Zločin a trest (v knihe vystupuje dokonca i moja menovkyňa, Soňa Marmeládová - teda, niežeby som sa ja volala Marmeládová).


Dobre, back to toppic. Na začiatok by som chcela spomenúť nejaké tie zaujímavosti či základné informácie – možno si dokonca čosi zapamätáte (alebo to už dávno budete vedieť) a môžete sa na geografii a dejepise profesorom pochváliť (a urobíte dobrý dojem!).

Takže, Petrohrad bol v roku 1703 založený cárom Petrom I. Veľkým (Petrom Alexejevičom z rodu Romanovcov, ak chcete znieť veľmi múdro). Bolo to dosť divoké mesto, pretože si odžilo Februárovú revolúciu v oku 1917 (ktorá bola v marci, ale podľa juliánskeho kalendára to bol február) a aj VOSR v roku 1917 (aka „Veľkú Októbrovú Socialistickú Revolúciu, ktorá bola, len tak mimochodom, v novembri) čo bol iba krásny a komunistický názov pre ozbrojený prevrat. Okrem tohto všetkého – a pevne verím, že obyvatelia mesta a všetci pamätníci už z toho museli byť na nervy – ich od ôsmeho septembra 1941 do dvadsiateho siedmeho januára 1944 obliehali Nemci. To už však bol Petrohrad premenovaný na Leningrad (určite všetci vieme prečo.)

Dobre, pevne verím, že všetci nematuranti z dejepisu, ktorým som určite šla na nervy, vydržali a prehrýzli sa cez predchádzajúci odsek. Keďže som však hrozný nadšenec čo sa týka dejepisu, asi vás všetkých vopred varujem, že nejaké tie fakty určite nájdete  i nižšie. #peace #sorrynotsorry

 ERMITÁŽ

Prvou vecou na mojom petrohradskom zozname je múzeum (umeleckohistorické múzeum) Ermitáž. Kedysi dávno, keď sa voda sypala a piesok lial, som ako šesťročný malý harant začala chodiť na výtvarnú výchovu do ZUŠky (základnej umeleckej školy) v mojom meste. A odvtedy mi umenie ako také prirástlo k srdcu a dala som si malú úlohu, že navštívim všetky galérie a múzeá, ktoré sme sa učili pri absolventských skúškach z teórie. Louvre už mám zo zoznamu úspešne vyškrtnuté, ale o tom v inom článku. 
 

Aby som pridala i nejaké tie fakty, v Ermitáži sa nachádza niečo okolo troch miliónov artefaktov od praveku po súčasnosť – ak by ste to chceli celé pochodiť za jeden deň, vopred hovorím, že je to mission impossible. Ak ju chcete len prebehnúť a vidieť len tie najznámejšie diela, budete potrebovať minimálne štyri až päť hodín. Všetko je vystavované vo viac než štyristo sálach v šiestich budovách na nábreží rieky Nevy. Budovy Ermitáže sú historickými pamiatkami sami o sebe, pevne verím, že už len pohľad zvonka by mi vrazil dych. Nechcem si ani predstaviť ako splašene by mi bilo srdiečko, keby som vstúpila dovnútra.

Ermitáž vznikla pôvodne ako súkromná galéria pre cárovnú Katarínu II. (keď sme pritom, tiež by som brala súkromnú galériu...niekto ochotný financovať?) a na jej zbierke bol postavený základ múzea a galérie. Nájdete tam teda diela Rubensa, Rembrandta, van Dycka (ehehem...) či takého Veronesa alebo Tiziana. Fakt na záver: po revolúcii sa mnoho obrazov stratilo, často boli dokonca vzácne diela použité na platenie dlhov štátu (skvelý prístup). Počas druhej svetovej vojny boli mnohé diela prevezené a uschované v oblastiach za Uralom. Viac ako milión ich bolo prevezených do Jekaterinburgu. Tie, ktoré sa nestihli previesť sa dokonca poskrývali v uliciach mesta. A teraz všetci do Petrohradu hľadať schované a zabudnuté pamiatky!

ZIMNÝ PALÁC

Je to baroková a historická budova (už len to je pre mňa obrovským lákadlom). Návrh paláca predložil barokový architekt Francesco Bartolomeo Rastrelli, je to budova zeleno-bielej farby s 1786 oknami a 1945 dverami (úprimne, keď som tie čísla videla prvýkrát, myslela som si, že to sú nejaké roky :D). Teraz je súčasťou komplexu Štátna galéria Ermitáž a sprístupnených je veľká väčšina izieb – 1057. 

JANTÁROVÁ KOMNATA

Je vo svojej podstate miesto, ktoré nikdy nebudem schopná navštíviť. Dokonca ani vtedy, keď sa do Petrohradu dostanem. Ak sa pýtate o čom preboha rozprávam, má to ľahké vysvetlenie. Jantárovú komnatu dostala ruská monarchia od pruského panovníka Fridricha Viliama I. a bola považovaná za ôsmy div sveta. Niet sa čomu čudovať – miestnosti boli obložené jantárom, jantárovou mozaikou, dokonca i nábytok ním bol vykladaný. Niet sa čo čudovať, že sa komnata okamžite stala pýchou celého impéria.
 Určite ste si všimli minulý čas použitý v predchádzajúcich vetách – a nie je tam omylom. V roku 1941 celú miestnosť (nie doslova, iba ten jantár) počas, vyššie spomínaného, obliehania ukradli Nemci. A odvtedy, hoci od konca vojny uplynulo mnoho rokov, sa komnata stále nenašla.
Rusi však neváhali a miestnosť znovu postavili a snažili sa čo najväčšmi priblížiť sa originálu. Slávnostné otvorenie prebehlo v roku 2003 a bolo použitých vyše 6 ton jantáru (keď sme pritom, čo urobia Rusi, ak sa nájde pôvodná miestnosť? Mohli by ju zložiť pokojne aj... hmm... u mňa.) Ak budete mať niekedy čas a objavíte sa v Petrohrade, Jantárovú komnatu nájdete v meste Puškin (skúste hádať po kom sa to asi volá). Starým názvom mesta je i Carskoje Selo (či Cárske selo, pre bratov Čechov Cárske celo). Komnata sa nachádza v Katarínskom paláci – a keď tam už budete, určite si poriadne celý komplex budov a parkov, dám ruku do ohňa, že by to stálo za všetky prachy. Detaily, bližšie informácie i krásne fotky nájdete TU.

BIELE NOCI

Momentom, ktorý by som chcela skutočne zažiť (ak by som už bola v Petrohrade tak nepremeškať) by bola zaručene aspoň jedna Biela noc. Trvajú podľa niektorých zdrojov od konca mája (května), podľa druhých zase od polovice júna (června) do septembra (s tým septembrom sa zhodujú :D, pre Čechov: září). A vtedy v Petrohrade slnko vôbec nezapadá – a teda mesto nikdy nespí. A človek sa teda, celkom logicky, žiadneho romantického západu či dokonca tmy nedočká. To sa deje vďaka ultrasupermegaveľmi špeciálnej polohe metropoly (badumtss fakty: Petrohrad je najsevernejšou miliónovou metropolou, leží na rovnakej rovnobežke ako južný cíp Grónska). Ak teda chcete zažiť nekonečný nočný život, respektíve denný/nočný život, navštívte toto mesto! 

INÉ MIESTA

Aurora

Parník sa zúčastnil troch vojen, najznámejší (hlavne z hodín dejepisu a rečí rodičov) je vďaka jednému výstrelu (fun fact: slepým nábojom). Kedysi sa hovorilo, že výstrelom sa začala revolúcia – avšak dnes historici hovoria, že výstrel prišiel okolo trištvrte na desať večer a to už bol útok na Zimný palác v plnom prúde.

 Petropavlovská pevnosť

Postavená v roku 1703, patrí teda medzi najstaršie časti mesta. Leží na Zajačom ostrove a mala slúžiť na obranu proti Švédom. Počas prechádzky určite narazíte na katedrálu Petra a Pavla, v ktorej ležia všetci ruskí cárovia s famíliami. A veľmi prekvapivo i Peter Veľký, zakladateľ mesta.

Nevský prospekt

Tak ako má Paríž Champs Elysees, Londýn Oxford Street, Viedeň Mariahilfer Straße, tak má Petrohrad Nevský propekt. Je tepnou mesta, rušná ulica a dokonca historická. Vznikla totižto za vlády Petra Veľkého, de facto patrí medzi jedny z najstarších častí mesta. A teraz je začiatkom cesty, ktorá vedie až do Moskvy. Zároveň miestom nočného života, nákupov a najdrahších bytov. 


Tak, toto by bol pravdepodobne záver tohto článku – dúfam, že sa vám páčil a možno dokonca oslovil, čo sa týka mesta samotného. Dúfam aj v to, že vám  nevadilo veľké množstvo textu a historických faktov. Boli ste už v Petrohrade – ak áno, čo vás najväčšmi oslovilo? Podeľte sa so mnou, nech vám môžem závidieť! Ak ste neboli, mali by ste záujem napraviť to? :)

0 komentárov:

Zverejnenie komentára

© daydreaming. 2012 | Blogger Template by Enny Law - Ngetik Dot Com - Nulis