nedeľa, 30. augusta 2015

Recenzia: Nádherné tvory


Autorky: Kami Garcia & Margareth Stohl
Ďalšie detaily: Vydavateľstvo Ikar (v USA Little, Brown and Company, a division of Hachette Book Group Inc., USA a vážne mi dalo zabrať, kým som to všetko prepísala) rok vydania 2009 (v USA); 2011 (na Slovensku)
Preklad: Patrick Frank
Hodnotenie na goodreads.com: 3,76 hviezdičky
Anotácia: Na Jacksonovej strednej škole v Gatline sa zastavil čas. Mestečko žije spomienkami na zlatý vek otrokárskeho Juhu. Všetko nasvedčuje, že druhý ročník prinesie Ethanovi Watovi len ďalšie sklamania a nudu. Ani doma to nemá ružové. Nedávno mu zomrela mama, otec sa uzavrel pred svetom a z pracovne vychádza len na raňajky a zásadne v pyžame. Ethan je rozhodnutý zmiznúť z tohto Bohom zabudnutého kraja hneď, ako to bude čo len trocha možné. No zrazu sa odvšadiaľ začne ozývať neznáma pieseň, sny takmer nerozoznateľné od skutočnosti sa vracajú čoraz častejšie a krásne čiernovlasé dievča z týchto snov sa jedného dňa objaví priamo pred bránou gatlinskej strednej školy.

Lena Duchannesová je neter miestneho vydedenca Macona Ravenwooda. Je iná ako ostatní, i keď zúfalo túži žiť ako obyčajné dievča. Snaží sa utajiť svoje schopnosti aj kliatbu, ktorá už celé generácie prenasleduje jej rodinu, no niečo také sa nedá navždy skryť ani v zarastených záhradách, kalných močiaroch a spustnutých cintorínoch hlbokého Juhu. Lenin príchod rozvíri stojaté vody Gatlinu. Čelí nielen rodinnej kliatbe, ale aj predsudkom starousadlíkov, ktorí sa bránia všetkému, čo sa vychyľuje zo zabehaných pravidiel. Ethan si postupne začína uvedomovať, aké silné puto ho k Lene viaže. Snaží sa ju chrániť pred útokmi spolužiakov, no uchrániť ju pred rodinnou kliatbou bude oveľa ťažšie.

Knihu si môžete zakúpiť napríklad na martinuse (odkiaľ je anotácia) za 13,21€ v slovenskej verzii, 15,09€ v českej a 9,49€ v anglickej. Knihu určite dostať i inde, len som lenivá to „inde“ aj pozerať. I love you all.

V krátkosti:
Knižku som si kúpila ešte  ako druháčka na gymnáziu – keďže idem do tretej triedy, vypočítajte si, ako dlho stála u mňa doma – keď sme šli na jediný výlet, ktorý nás v tom ročníku čakal (shoutout moje milované gymko).
A tak sme z môjho rodného mestečka cestovali, celý druhý ročník naskladaný v dvoch autobusoch značky Karosa a zároveň aj značky Tak trochu zničený, ale don't you worry child do Martina, povedala som si, že okrem povinných zastávok aka Matica Slovenská a Slovenské národné literárne múzeum, musím navštíviť aj Martinus.

Čo sa týka povinných zastávok – zase raz odbáčam od hlavnej myšlienky tohto článku, dúfam, že mi to všetci odpustíte – nemôžem povedať, že to bola nuda, ale bola to nuda. Asi to chápete, že? Ste niekde so spolužiakmi a zrazu sa ocitnete v múzeu, kde to páchne históriou, podlahy vŕzgajú a vy máte vážne strach, že každý ďalší krok bude viesť k okamžitej smrti. A doslova počujete ako to drevo praská, ako sa tam možno hmýria nejaké zvieratká a vy vážne netušíte, či utekať preč alebo sa len pomaly odpĺižiť do bezpečnej zóny. O to horšie bolo, že nám naše profesorky (a celkom sa obávam, že ak tento blog nájdu tak nezmaturujem) zakázali utekať do iných miestností, než bola tá, v ktorej nám pani sprievodkyňa prednášala svoj výklad (celkom unudeným a miestami veľmi nasratým hlasom aka „A tu môžete vidieť Ľudovíta Štúra... chlapci, nechytajte to!“). Snáď stačí povedať, že múzeum prezentuje výklad o histórii slovenskej literatúry od deviateho storočia. Ale aspoň sme sa neučili. A nemali matiku.

A o kvalite panelovej cesty od Turčianskych Tepľan do Martina radšej všetci pomlčme – Slováci to poznajú a bratia Česi môžu byť radi, že im to nič nehovorí. Bude len stačiť, že ju všetci nazývame Tankodróm a všetky tlmiče ju skutočne milujú. Rovnako ako my.
(zdroj: tumblr.com)
Okay, späť ku knihe – pre tú sme sa tu všetci zišli. Ako môže byť jasné, miestny Martinus som navštívila a neskôr, na odporúčanie pána profesora H. (mimochodom, doteraz som vám za ten typ vďačná, len tak by the way! Ste super!) sme zašli do akciového kníhkupectva alebo ako to miesto nazvať. A tu na mňa čakalo pokračovanie Nádherných tvorov – Nádherná temnota v polovičnej cene. Ruky sa mi roztriasli, očká rozžiarili a peňaženka sa vyprázdnila.

O tvoroch som vtedy čo-to počula, no k filmu sa neblížila. Honestly, všetky tie zlé hodnotenia, či už kritikov, „kritikov“ a čitateľov kníh ma dostatočne odradili. No knižka samotná ma veľmi zaujala – dokonca až tak, že som o nej napísala v prvej dávke Knižných odporúčaní. Zatvorme teda oči, zabudnime na film, na ktorý budete ešte viac nadávať akonáhle knižku dočítate, a pustime sa do toho.

Mimochodom, napísala som sedemstotridsaťosem, už deväť, slov mimo recenziu, než som sa k nej samotnej dostala. Toto vyzerá dosť zle. Teda, už je to sedemstošesťdesiat. 

Okay, ako som už vyššie spomínala, knižku som si kúpila dobrý rok a pol/dva roky späť. Akoby povedala Amma pri lúštení svojich krížoviek (čo je mimochodom jedna z hlavných postáv), odkladanie povinností na štrnásť: P-R-O-K-R-A-S-T-I-N-Á-C-I-A.

Ruku na srdce, začiatok ma veľmi nezaujal a tak som knižku vrátila späť na poličku so slovami, že sa k nej vrátim späť. No, vrátila, ale až o pár rokov. Každopádne, na prvých stranách spoznávame Ethana, hlavnú postavu (knižka je písaná z pohľadu prvej osoby v singulári a príbeh rozpráva Ethan), ktorého trápia zlé sny, ohľadom dievčaťa, ktoré sa mu nikdy nepodarí zachrániť. Aby to autorky skomplikovali, je to dosť živý sen – doslova, každé ráno nachádza v posteli a za nechtami blato. A v hlave, iPode a všade naokolo mu hrá jedna a tá istá pesnička, Šestnásť lún.
 
(zdroj: buzzquotes.com)
Okrem toho sa zoznamujeme aj s Gatlinom, čo je Ethanovo rodné mesto – a ako sám hovorí, epicentrom nudy. Žijú tam tí istí ľudia, nič sa nedeje a v podstate žije vo veľmi skľučujúcom stereotype. Aby toho nebolo málo, rok dozadu mu umrela mamička pri autonehode a jeho otec, ktorú Lilu – tú mamu – veľmi miloval, sa z toho stále nespamätal. Dni trávi zatvorený v pracovni a vychádza len po jedlo a do sprchy. I preto druhák Ethan túžobne očakáva koniec štvrtého ročníka, aby mohol vypadnúť preč.

Všetko sa zmení v jednom momente – keď v škole uvidí to záhadné dievča z jeho snov. Zatiaľ živú dievčinu s dlhými havraními vlasmi, príšerným oblečením a retiazkou, na ktorej má popripínané rôzne hlúposti. V ruke drží svoj denník a druhú má popísanú. Už je jasné, že nezapadne. A vtedy sa v Gatline začnú diaľ veci!

Všetci ľudia sú pobúrení – Lena Duchannesová, to nové dievča, je neterou Macona Ravenwooda, miestneho čudáka. Macon už dlhú dobu nevytrčil nos zo svojho sídla, ktorá sa veľmi tematicky volá Havrania. Miestni sa ho boja, i preto ho paničky z DARu (spolok žien, „Dcéry Americkej Revolúcie“ – inak potomkovia tých, ktorí bojovali na strane Juhu) ohovárajú pri každej možnej príležitosti. Ethan veľmi trefne poznamenáva, že je gatlinskou verziou Booa Radleyho z Ako zabiť vtáčika.
(zdroj: tumblr.com)
Keďže sa všetko deje v Gatline, kde sa klebety šíria rýchlosťou svetla – pravdepodobne je to i preto, že tam ľudia proste nemajú čo robiť – a Ravenwoodovci sú proste tí divní, prischne táto menovka i chudere Lene. V škole ju slovne napádajú kráľovné školy, Savannah a Emily, a len jediný Ethan jej preukáže tú tradičnú južanskú pohostinnosť.

Bol by to začiatok krásneho vzťahu, obaja si medzi sebou vybudovali silné puto... bolo by to jednoduché, keby Lena neskrývala jedno tajomstvo. V deň jej šestnástich narodenín ju dostihne prekliate jej rodu a ju si vyberie buď temnota alebo svetlo. Lena je totižto zaklínačkou – všetky ostatné zaklínačské rody majú možnosť slobodného výberu, len jej rod trpí kvôli zlým rozhodnutiam predkov. A je to presne také, ako to znie. Ak si ju vyberie svetlo, všetko bude fajn – ak sa však stane opak... nuž, nič nebude také, ako predtým.

Čo sa mi na knihe páči snáď najväčšmi, je tá rozmanitosť zaklínačov. Nie sú to proste dobrí a zlí čarodejníci. Môžu ovládať živly, manipulovať s myšlienkami ľudí a ovládať ich, vidieť minulosť a budúcnosť, liečiť... a nikto z nich nemá všetky schopnosti naraz. Obdivujem autorky, že si s tým dali tú námahu a všetko toto vymysleli. Plietli uzle deja a nezamotali sa do nich – v závere ich začali i pekne rozpletať tak, aby sme nezostali sklamaní, no zároveň aby nás to dostatočne prekvapilo. A navnadilo na ďalšie pokračovanie.

Ďalší dobrý bod si u mňa, ako milovníka dejepisu, autorky získali, keď spomenuli americkú občiansku vojnu. Nie len cez paničky z DARu, ale i v jednej celej dejovej línii z minulosti, ktorú mohli sledovať naši hlavní hrdinovia Lena a Ethan. A verte mi, možno sa to zo začiatku zdať nebude, ale Genevieve a Ethan (nie hlavný hrdina Ethan, je to trošku zamotanejšie) sú omnoho podstatnejší, než sa môže na začiatku knižky zdať. A čo viac, Genevieve zohrala v histórii Leny jednu, veľmi dôležitú, úlohu.
 (zdroj: tumblr.com)
Možné je knihe vytknúť akurát to, že začiatok knihy sa vlečie. Nemyslím tým, že by sa nič nedialo – dialo, to je jasné. Avšak ako čitateľ som sa trochu strácala. Nevedela som, na čo sa zamerať, čo očakávať od vyvrcholenia. Akonáhle to však autorky začali ukazovať, dávkovali to skutočne opatrne, okamžite som sa do knižky vžila a neodtrhla ju od seba, celá napätá ako to asi dopadne. 

Čo sa týka obálky, môžem hodnotiť iba tú slovenskú - keďže to je tá, ktorú vlastním. A veľmi ma zaujala, jednak sa na nej krásne skombinovali všetky farby a vydavateľstvo dokonca zvolilo i skvelý font. A navyše, je to hardback, čiže sa skvelo vyníma na mojej poličke medzi ostatnými knižkami.

HODNOTENIE: štyri hviezdičky - jednu som odrátala za vyššie spomínaný začiatok.



0 komentárov:

Zverejnenie komentára

© daydreaming. 2012 | Blogger Template by Enny Law - Ngetik Dot Com - Nulis