pondelok, 10. augusta 2015

RECENZIA: Dimitry Glukhovski - Metro 2034


Originálny názov: Metro 2034
Séria: -
Autor: Dimitry Glukhovski
Jazyk: slovenský
Rok vydania: 2011
Vydavateľstvo: Ikar
Počet strán: 222
Počet kapitol: 18 + prológ, epilóg 
Hodnotenie Martinus: 4/5
Väzba: pevná s prebalom
Anotácia (na obale knihy):
Rok 2034. Svet je v troskách. Ľudia sa navzájom vyhubili. V mestách zničených rádioaktívnym odpadom sa nedá žiť. Za ich hranicami sa rozprestierajú vyprahnuté púšte a húštiny čudných zmenených lesov. Nikto netuší, aké tvory v nich žijú. Civilizácia zaniká. Kedysi dominantný ľudský druh upadá do zabudnutia a spomienky na jeho slávu blednú. Od týchto udalostí ubehlo necelých dvadsať rokov, človek však už nie je korunou tvorstva. Druhy, ktoré vznikli v zamorenom svete, sú oveľa lepšie prispôsobené žiareniu. Éra ľudstva sa chýli ku koncu. Ostalo len málo tých, čo sa nechcú zmieriť s realitou, zopár desiatok tisíc. Bývajú v moskovskom metre, najväčšom protiatómovom kryte, aký človek vybudoval. 

V poslednom útočisku ľudstva, kde sa všetko podriaďuje jedinému: vôli prežiť. Obyvatelia okrajovej stanice Sevastopoľskaja sa urputne bránia proti neustávajúcim útokom mutantov z povrchu. Odolávajú vďaka podpore centrálnych staníc metra a ostrieľaným, na všetko odhodlaným bojovníkom. Jedného dňa sa však preruší zásobovanie a telefónne spojenie prestane fungovať. Vyslaní prieskumníci sa nevracajú a mutanti z povrchu i temné sily z hlbín zeme stále útočia. Vetchý starec zo Sevastopoľskej a neznámy zabijak v službách stanice sa podujmú obnoviť spojenie a zachrániť ďalšiu obrannú baštu pred záhubou. Akú úlohu tu zohrá dievča zo zabudnutej staničky a prefíkaný flautista, ktorý sa pripojí k výprave po temných tuneloch?

Recenzia

Zdravím. Všetky názory, postoje, hodnotenia a každé jedno písmenko (okrem základných údajov a anotácie, pochopiteľne) sú mojim vlastným a úprimným vyjadrením na daný titul. O postrehoch a myšlienkach platí to isté, práve ste sa dostali k recenzii na Metro 2034 od vášnivého čitateľa. Dúfam, že si ju užijete spolu so mnou. Prikladám aj cenu, za ktorú si danú knihu môžete zakúpiť - 7,27€ na stránke Megaknihy.sk.

Ak by niekto čakal, že Metro 2034 nadviaže na príbeh úspešnej 2033-ky, bol by sklamaný. Príbeh Arťoma sa zatiaľ skončil a nám sa otvára celkom nový, odlišný od toho predchádzajúceho, hoci má niekoľko spoločných vecí. Metro 2034 nám však zodpovedalo minimálne dve otázky - a to, či je Hunter nažive a čo sa stalo po zničení čiernych s Arťomom.

Celé dianie sa začína na stanici Sevastopoľská, s ktorou sme sa, žiaľ, v predchodcovi tohto titulu nezoznámili, no teraz sa dozvedáme tajomstvá tejto nebezpečnej stanice. Nachádza sa tam množstvo vycvičených stráží a zabijakov k akým by ste sa nechceli nikdy dostať, no aj napriek týmto skutočnostiam nie je stanica schopná uchrániť svojich obyvateľov pred neustálymi útokmi desivých mutantov. Prezývajú ich upíri. Čo sa skrýva za neschopnosťou brániť telom i dušou svoje rodiny, ženy a deti? Neschopnosť spolupráce s Hanzou, ktorá im síce posiela náboje (práve tých majú nedostatok, inak by stanicu vedeli obrániť bez problémov), ale nie je to dosť na odohnanie nebezpečného krvilačného nepriateľa. K tomu všetkému sa karavána s nábojmi a inými užitočnými vecami stratí a trojčlenná výprava takisto. A aby toho nebolo málo, prerušilo sa aj spojenie s Hanzou a ostatnými linkami. Sevastopoľská ostala odrezaná od sveta, posledná stanica obývaná ľuďmi, na ktorej číhalo nebezpečenstvo z každej strany.
Tu prichádza do príbehu starý Homér, vášnivý zapisovateľ dejín. Homér je, samozrejme, iba jeho prezývka a je už len málo ľudí čo si spomenú na jeho pravé meno. On jediný si uvedomuje, že ľudstvo, ak prežije, nebude mať žiadne zápisy z Metra, žiadne pamätihodné udalosti a nešťastné situácie, ktoré sa v tajuplnom metre prihodili. Okrem iného sa stretávame s cvičeným zabijakom. Jeho meno pravdepodobne ohromilo všetkých čitateľov - Hunter. Áno, ten Hunter, čo dal Arťomovi za úlohu varovať Rád, ten Hunter, ktorý mal zahynúť v boji proti čiernym... je nažive, ale úplne iný, než ho všetci dosiaľ poznali. Nepekné jazvy špatili jeho tvár a obluda v jeho vnútri sa prebrala k životu s potrebou zabíjať. Hunter si vyberie práve Homéra na strastiplnú púť k stanici Tuľskej, aby sa dozvedeli, čo sa so všetkými stalo. Priechod vedie cez dve nebezpečné stanice a na jednej z nich stratia svojho spoločníka - Ahmeda. Ďalej než po Tuľskú sa nedostanú vzhľadom k tomu, že stanica uzavrela svoje hermetické brány. 

Hunter klame o skutočnej situácii na Tuľskej, Homér zisťuje pravdu a spoločne sa vyberú na obchádzku cez nebezpečné, radiáciou nasiaknuté tunely a stanice. Tam sa stretávajú s mladou Sašou a od nej sa dozvedajú, že v podstate väčšinu svojho života prežila vo vyhnanstve spolu s otcom. Po prvotných odmietnutiach ju nakoniec vezmú so sebou. Saša verí, že by na nepoznanie zmeneného Huntera mohla zachrániť, ale jeho obluda šikovne uniká hrejivému objatiu malých rúk. Po ceste sa k nim zatúla aj neznámy flautista (bastard jeden) a ich cesta naberá celkom nový rozmer. Už nie je ani tajomstvom, že Tuľskú zasiahol nebezpečný mor a dozvedáme sa, že ju bráni práve Arťom. Čo ak chce Hunter vyhubiť tri stanice len preto, aby zabránil šíreniu vírusu aj napriek tomu, že je naň liek? Ako to všetko dopadne? To sa už dočítate v knihe...

Už som spomínala, že z Metra je takmer nemožné napísať stručný obsah a tu, pri tomto diele, to musím napísať znova. Ospravedlňujem sa tým, ktorých obsah knihy von-koncom nezaujíma a myslia si, že to do kvalitnej recenzie nepatrí, ale ja som toho názoru, že z anotácie sa toho človek veľa nedozvie a najlepším lákadlom na knihu je práve stručný obsah, v ktorom sa toho neprezradí ani príliš málo, ale ani príliš veľa a zápletka zostáva skrytá.

Na rozdiel od predchodcu, a síce Metra 2033, tu sa neudialo až tak veľa vecí, aj keď sa tomu autor snažil možno trošku nasilu dať dynamický spád udalostí. Je pravda, že na každej druhej strane sa dialo čosi iné, ale jednotlivé udalosti boli slabo rozpísané a nedotiahnuté do konca. Začiatok a celé putovanie k Tuľskej mi prišlo zdĺhavé, tam boli opisy síce kvalitné, ale šlo to na úkor tých ďalších - podľa môjho názoru zaujímavejších. Metro 2034 je viac o rozvíjaní vzťahov medzi postavami a je tam zľahka pridaná aj romantická zápletka, ale rozhovory a samotný vývin vzťahov nebol dotiahnutý do konca, takže za toto má odo mňa autor mínus. Spád udalostí bol rýchly, až som si to nestihla uvedomiť a Glukhovski si v tomto diele trochu protirečil so starším súrodencom. Arťomovi trvalo putovanie strastiplným Metrom dlhé týždne, Saša s tým flautistom Leonidom to zvládli za dve hodiny. Nie je to trošku odveci? Podľa mňa hej. 

Štýl písania bol príjemný a svojský, spracovanie bolo tiež celkom fajn a opäť sme sa mohli stretnúť s filozofickými vnútornými monológmi, ale od nesprávnej osoby - od Homéra. Ja by som uvítala, keby sme sa dozvedeli čo-to o Hunterovi a jeho zmýšľaní alebo o Saši a o tom, ako Huntera berie, a nie od nudného Homéra. To ma privádza k myšlienke, že sa opäť objavilo množstvo nových, na konci nezodpovedaných, otázok. Nie takých, ktoré by sa hodili a nechali čitateľa v napätí, ale také, ktoré skutočne potrebovali odpoveď. Zdá sa, že neuzavreté osudy hrdinov sú pre Glukhovského typické, ale mne to stále rovnako prekáža. 

Oproti Metru 2033 boli situácie v tomto diele o dosť reálnejšie. V prvom rade preto, že Arťom bol len obyčajný dvadsaťročný chlapec bez štipky reálnych svalov na tele a Hunter bol cvičený zabijak, ktorý prežil stretnutie s čiernymi a tí mu odhalili jeho vlastné vnútro a oživili beštiu v ňom. To, že sa dostal z každého problému bolo pre čitateľa tiež uveriteľné a autor sa polepšil dokonca natoľko, že po jednom napadnutí krvilačnými monštrami nechal Huntera niekoľko dní v bezvedomí. Prevedenie Huntera bolo úžasné, jednoznačne patril medzi najlepšie postavy tejto knihy. Menej reálna bola púť Saše a Leonida. Arťom nemal doklady takisto a musel sa nejak prešmyknúť cez stráže. Saša nemala doklady a navyše dosť ľudí vedelo, že žila vo vyhnanstve, a aj napriek tomu sa dostala temer všade. 

Postáv tu bolo pomenej než v predchádzajúcej knihe, a tak sa o nich môžem ľahšie rozpísať a nemusím vyberať len tie najdôležitejšie. Okrem štyroch hlavných hrdinov sme sa stretli aj s Arťomom, oboznámili sa s jeho príbehom a tým, že si našiel ženu, a taktiež aj s Mlynárom, ktorý sa v podstate nezmenil. Zamrzelo, že sa Arťom a Hunter nestretli, ale čo už.
Hunter - záhadná postava, tvrdý a nebojácny. Do každej bojovej situácie sa pustil po hlave a aj úspešne vyviazol. Je to cvičený zabijak a ochranca, strážca Metra. Udalosti s čiernymi v ňom však zanechali hlbokú stopu a už nebol ako predtým. Napriek tomu si k nemu Saša chcela nájsť cestu, lenže on ju odmietal. Pochopil, že ju potrebuje až v momente, keď bolo príliš neskoro. Tu ma zamrzela otvorená otázka ohľadom jeho príbehu - vrátil sa znenazdajky v podstate zo sveta mŕtvych a nikde v knihe nebolo objasnené čo sa vlastne stalo. Mňa by príbeh o čiernych mutantoch veľmi zaujímal a určite by knihe dal trochu iný nádych. Z tejto strany to bolo trochu sklamanie, ale nič sa nedá robiť.
Homér - starec, ktorý mal za úlohu Huntera sprevádzať a zachrániť ho od jeho temného ja. Niežeby pri tom dosiahol nejaký úspech. Je fajn, že kniha je v podstate písaná skoro celá z jeho pohľadu (ale stále tretia osoba), ale boli aj zaujímavejšie postavy, z ktorých mohol Glukhovski ťažiť.
Saša - nájdené dievča. Ak niekto z vás hral hru Bioshock Infinite kde sa dej odohrával v Columbii, určite by vám pri čítaní napadla práve Elizabeth. Saša bola tak trochu snílek, užívala si hudbu a s Elizabeth toho mala podobného celkom dosť. Škoda, že jej osud nebol zodpovedaný a nikto nevie, či vôbec žije. Ďalšie sklamanie ohľadom postáv a nezodpovedaných otázok.
Leonid - ten mi liezol krkom najviac, rozčuľovala som sa nad ním v mysli i nahlas, je to proste postava, ktorá vás ma naštvať. Jeho konanie bolo zlé a negatívne ovplyvnil chod celého deja, zlákal Sašu a mala som z toho pocit, že kvôli Leonidovi zradila Huntera. Nemala som ho rada, ale páči sa mi, že autor zakomponoval do deja presne taký charakter, ktorý musí človek jednoducho neznášať.

Ku zmutovaným zvieratám a monštrám opäť nemám čo vytknúť - všetky boli úplne nové, premyslené a zvláštne kreatúry. Na toto má Glukhovski jednoznačne talent. Niekomu by mohlo robiť problém vymýšľať vlastné zvieratá, krvilačné beštie a neškodné tvory živiace sa mŕtvolami. Autor medzi tých ľudí nepatrí a mala som z neho pocit, že vymýšľanie netvorov ho celkom bavilo. Na každom kroku čosi iné, od povestných upírov cez zvláštne tvory na nebezpečnej stanici, až po neškodné nechutné zvery živiace sa zdochlinami. Toto ma potešilo a nadchlo ma, že som sa nestretávala so zvieratami z minulého dielu.

Obálka knihy nesklamala. Námet je podobný ako pri Metre 2033, ale aj napriek tomu je úplne iná. Zatiaľ čo z 2033 sršala pochmúrnosť a temnota, 2034-kasvetlejší cover a nemôžu chýbať ani lesklé písmená spolu s plynovou maskou. Plynová maska je akýsi poznávací znak Metra, povedala by som. Pod prebalom sa však skrýva pevná väzba divnej kaki farby, ale od čítania to rozhodne neodradí. Prebal a obálka potešila

Záver nebol šokujúci, v podstate sa čosi také dalo aj čakať, ale opäť sa vyskytlo mnoho otázok na konci a ostali nezodpovedané. Práve tie dôležité, na ktoré bola odpoveď potrebná - Ako to skončilo so Sašou? Kde sa podel Hunter? Aký príbeh sa skrýva za Hunterovou zohavenou tvárou? Prežil Arťom? Ubránila sa Sevastopoľská? ... 

Ku koncu recenzie snáď pridám už iba moje skromné zhodnotenie. Kniha pôsobila príjemne a bola schopná vtiahnuť do deja. Na staršieho súrodenca sa ale nechytá, v istých častiach mi prišla trochu nedotiahnutá, možno dokonca odfláknutá. Určite sa to dalo napísať lepšie, viac premyslieť dej a opísať niektoré udalosti viac. Každopádne, neľutujem, že som si knihu prečítala a už sa teším na Metro 2035 za predpokladu, že tú knihu Glukhovski napíše.

PLUSY

  • Obálka
  • Postava a charakter Saše
  • Nové prostredie
  • Nové zvery
  • Hunterov návrat
  • Otravná postava v podobe Leonida
  • Flashbacky z minulosti - Arťom a Mlynár
  • Nový, iný príbeh
  • Rozvíjanie medziľudských vzťahov
  • Autor sa zameral aj na "banálnosť" v podobe choroby, nielen na mutantov
  • Úžasné prostredie
  • Nové objavené miesta v Metre
  • Filozofické otázky, monológy, úvahy
  • Pocit reálnosti metra, sveta, Hunterovej postavy

MÍNUSY

  • Nezodpovedané otázky
  • Nereálnosť putovania metrom u Leonida a Saše
  • Nedozvedeli sme sa príbeh Huntera
  • Chýbali vnútorné monológy a spoznávanie postáv Huntera a Saše
  • Udalosti nedostatočne opísané, neuzavreté
  • Otvorené osudy postáv
  • Začiatok príliš natiahnutý
  • Koniec príliš rýchly a zbesilá zmena situácií

Ďakujem, že ste so mnou pri tejto rozsiahlej recenzii ostali až do konca. Komentáre, názory a skúsenosti s Metrom 2034 potešia a rada by som si prečítala aj váš postoj ku tejto knihe, ak ste ju čítali.
Charlotte.

2 komentárov:

  1. Ak budem mať príležitosť, určite po tejto knihe siahnem.. hoci sama by som si ju asi nekúpila. Avšak recenzia je veľmi pekná a pracná, za čo Ťa obdivujem. ☺
    justaddcourage.blogspot.sk

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne za tvoj komentár! :)
      Čosi také vždy poteší. Ak máš rada postapokalyptickú atmosféru, určite si ju prečítaj. Stojí za to. Má svoje chyby, ale ktorá kniha ich nemá, však?
      Charlotte.

      Odstrániť

© daydreaming. 2012 | Blogger Template by Enny Law - Ngetik Dot Com - Nulis