nedeľa, 23. augusta 2015

BEFORE I DIE: Travelling - Machu Picchu

Zdroj všetkých obrázkov: http://www.thousandwonders.net/

Zdravím.
Väčšina z vás už pravdepodobne vie, kto za týmto typickým pozdravom stojí, ale nájdu sa aj takí, ktorí nie, a preto vám rada zdelím, že sa o ďalší článok hlási Charlotte. Ubehlo niekoľko dní kedy som nebola schopná nahodiť na blog nič zmysluplné, ale mám k tomu aj objektívne príčiny, a síce u mňa posledné dni úradovala bolesť a šarapatenie brucha v takom rozsahu, že som okrem ležania v posteli nemohla robiť nič iné. Môžem iba ďakovať Vesmíru, že to pominulo a ja tu pre vás mám ďalší príspevok z rubriky Before I Die.

Je síce pravda, že som už jednu knihu vhodnú na recenzie dočítala, ale nechcela som tu trepať ďalšiu knižnú recenziu - veď ich je tu asi šesť len za tento mesiac. Nechcem teda, aby sa vytratilo kúzlo všakovakosti (is that even a word?!) blogu. Už dlhšie sa tu neobjavil príspevok do zaujímavej rubriky zloženej zväčša z cestovania. Napadlo mi, že je najvhodnejší čas čosi takéto prihodiť.

Poviem vám úprimne - Fay má v rozpísaných jeden takýto článok hodený. Myslela som si, že ho plánuje zverejniť a ukázať vám svoje vysnené miesto, ale nejako sa to nestalo a práve to je dôvodom, prečo prispievam práve do tejto rubriky. Počula som, že Fay chystá aj zaujímavé DIY (edit - už je zverejnené a nájdete ho tu). Určite si ho nenechajte ujsť!
Príliš veľa nepodstatných kecov a málo tých dôležitých k danej téme. Táto časť sa bude týkať mimoriadne zaujímavého miesta. Som presvedčená, že ste o ňom už počuli minimálne v škole na hodinách dejepisu. Nemám síce poňatia, či sa história a objavenie Ameriky vyučuje aj na základnej, alebo či to je vecou čiste stredných škôl, ale nás to na gymnáziu učili tuším pred dvoma rokmi (piaty ročník osemročného gymnázia, prvý ročník štvorročného) a sama som o tom mala prezentáciu. Je pravda, že som sa Inkom podrobne nevenovala keďže som schytala Aztékov,  ale čosi som sa dozvedela zo spolužiakovej prezentácie.

To však nie je hlavnou príčinou toho, že sa mi toto miesto tak vrylo do pamäte. Prezentácia iba osviežila dlho zabudnuté a potom to zas zapadlo prachom, až kým som si na to odrazu nespomenula v jeden pekný letný večer. Mám totižto jedného strýka, ktorý svojho času viedol mimoriadne zaujímavý a dobrodružný život. Taký život, aký by mu mohol závidieť každý, kto chce cestovať, ale nemá na to buď dostatok financií alebo času (čítaj ja).
Niekoľko rokov dozadu sme boli navštíviť babičku a on býva práve v tom meste, kde aj babka, a tak sme zašli, pochopiteľne, na návštevu aj ku nemu. Akurát sa vrátil zo svojich ciest a mal doma (vtedy ešte v byte) množstvo exotických suvenírov od drevených podobizní nejakých indiánov (to si nie som celkom istá, presne si to nepamätám) až po všelijaké blbosti, ktoré pútali pozornosť. V tom čase ma až tak nezaujali všetky tie veci, ale žralok v akváriu, ale o tom najskôr v inom článku. (A áno, skutočne mal doma žraloka, bola som sa na to pýtať otca a ten mi potvrdil, že to nebol iba výplod mojej detskej fantázie. Doteraz si ho živo pamätám.)

Ako sme tak prišli ku strýkovi na návštevu, posadali sme si na gauč a poniektorí aj na zem (ehm, ehm, ja) a zhovárali sa. Môj strýko, podobne ako väčšina našej obrovskej rodiny (okrem mňa), má dar prehnanej výrečnosti a keď raz začne o čomsi rozprávať, môžeme si byť istí, že sa z miesta nepohneme ďalšie dve hodiny. Takto to bolo, samozrejme, aj vtedy a ja som bola príliš mladá a hlúpa na to, aby som so záujmom počúvala. Hladkala som miesto toho mačku, chápete?! What the hell was wrong with me. Prišla som pravdepodobne o úžasné veci a zážitky a v poslednom čase som to začala aj celkom ľutovať. 
Každopádne, strýko nám pustil kamerový záznam z jeho najnovšieho výletu - Machu Picchu. Aspoň to som sledovala ako-tak a teraz mám na to letmé spomienky. Viem však, že to vyzeralo úžasne. Z fotiek a z videí cudzích ľudí to nikdy nezanechá takú stopu ako keď viete, že člen vašej rodiny tam bol a všetko zdokumentoval. Pamätám si na jeden konkrétny záber a veľmi by som sa tam chcela ísť pozrieť, presvedčiť sa na vlastné oči, či je to taký úžasný a monumentálny úkaz ako na videu.

Práve vďaka strýkovi sa tento článok venuje Machu Picchu. Moje dôvody teda už poznáte, povedzme si však čosi bližšie o tejto zaujímavej destinácii, ktorú by som ako dovolenku uvítala omnoho radšej než lenivé vysedávanie a ležanie pri mori. Tam môžete maximálne stúpiť na morského ježka (zdravím spolužiačku), ale určite si neodnesiete skutočný dobrodružný zážitok (pokiaľ nie ste nezadaní a nenatrafíte na chutného Taliana, s ktorým budete robiť nekresťanské veci, haha).
Machu Picchu sa inak nazýva aj "Stratené mesto Inkov" a samotný názov sa prekladá ako "Starý vrch". Podľa wikipédie nikto nevie presný dôvod toho, prečo Inkovia toto mesto založili, ale to teraz nie je ani podstatné. Vytvorili nádherný monument v horách a na ten sa chodí dívať každoročne množstvo turistov. Rada by som verila tomu, že sa tam raz dostanem aj ja. Ceny vstupného sú vraj vysoké a predražené, čo je celkom múdry krok, ak z toho miesta chcú ťažiť alebo minimalizovať počet turistov. Ja osobne by som si vedela predstaviť aj bývanie takto v horách (aj keď by to zrejme vyžadovalo kondičku, ktorú som kdesi zanechala už pri narodení).

Len sa spolu so mnou ponorte do fantázie. Máte malú chatu v strede ničoty, obklopenú lesom a zeleňou z každej strany. Okrem vás a vášho obydlia sa tam nachádza len pár ďalších malých domčekov. Ráno vás zobudí štebot vtákov a z postele sa vyberiete priamo k oknu a bum - výhľad, pre ktorý by sa oplatilo zabíjať. Samé kopce zaliate ranným slnkom a na niektorých miestach hodvábna hmla, až máte pocit, že by ste do nej mohli skočiť a zababušiť sa v nej ako v bavlnenej posteli. Alebo by ste si miesto toho predstavili, že sa môžete dotknúť oblaku a viezť sa spolu s ním do ďalších exotických krajín. Nie je to úžasná predstava? Všade pokoj a ticho, žiadni otravní ľudia a ani nepríjemní pupkatí šéfovia v práci. Úžasné ticho bez zbytočných falošných ľudí, preč od mestského ruchu a zbesilého života, ktorým dnešný svet žije. A k tomu ako bonus čerstvý vzduch, neinfikovaný výparmi z áut. Zdravé prostredie a exotické živočíchy. Miesto McDonaldu by ste si pripravili zdravú porciu zeleniny a ovocia, dni trávili čítaním a užívaním si pomalého a pokojného života. Krásna predstava. Aspoň na chvíľu, na mesiac by som tak chcela žiť, hoci aj v Alpách alebo Tatrách.
A čo vy? Páči sa vám táto vychýrená a starobylá destinácia, alebo si radšej užijete nudnú dovolenku pri mori bez chutného Taliana? Podeľte sa o názory do komentáru, veľmi ma to poteší a váš názor ma, samozrejme, zaujíma!
Charlotte.

4 komentárov:

  1. Skvelý článok!!! Joj, čo by som dala za to, aby som tam raz mohla ísť, fascinuje ma to :D A určite dám prednosť takejto dovolenke ako niekde len vylihovať na pláži, piecť sa na slnku...veď to môžem aj doma :D Takéto cesty, kde sa človek aj niečo dozvie, prežije a prinesie si domov zážitky, to je to pravé orechové ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem krásne, Monika! :)
      Všakže. Je to úplne úžasné miesto a neskutočne ma láka, aj keď ten výstup a turistika musí byť hrozná pre niekoho ako som ja - ten, kto nemá kondičku. Stotožňujem sa aj s tvojím druhým názorom, navyše opaľovanie nemám rada. Je to pre mňa hrozná nuda nič nerobiť, ja totiž (pokiaľ sa neprejaví moja lenivá stránka) neobsedím na mieste. :D
      Charlotte.

      Odstrániť
  2. O tom jsem slyšela, říkali jsme si o tom ve škole a je to opravdu nádherné :)
    Denisse Beauty

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Áno, tá desitnácia vyzerala krásne aj zo strýkovych záznamov. :3
      Charlotte.

      Odstrániť

© daydreaming. 2012 | Blogger Template by Enny Law - Ngetik Dot Com - Nulis