sobota, 25. júla 2015

RECENZIA: Renata Bhujun - Kým hviezdy svietia


Originálny názov: Kým hviezdy svietia
Séria: -
Autor: Renáta Beňačková (Renata Bhujun)
Jazyk: slovenský
Dátum vydania: 2013
Vydavateľstvo: Motýľ
Počet strán: 184
Počet kapitol: 5
Hodnotenie Martinus: 4/5
Väzba: pevná
Anotácia (na obale knihy):
Román o tom, že závisť, nenávisť a zloba môžu náš život zničiť len vtedy, ak im to sami dovolíme.
Má krásnych sedemnásť, úspechy v škole, no namiesto toho, aby si vychutnávala život, podľahne vábeniu sladkej pasce a postupne sa zmení na nepoznanie. Za bledou tvárou, vyhasnutými očami a nervozitou skrýva nielen deravé srdce, ale aj žily dopichané od ihiel. Chýba jej otcovo pohladenie, ktoré už dlho nepocítila. Až takmer tragická situácia otvára zámky a otec i dcéra si uvedomia hodnotu sily a lásky aj odpustenia. Chuť k životu umocňuje láska k Jurajovi. Smútok a strach o blízkeho človeka sú nielen cenou za to, že niekoho milujeme, ale zároveň otvárajú srdcia...

Zdravím.
Úvodom by som chcela poznamenať (ak to niektorí čitatelia nášho blogu ešte nevedia), že túto knihu som vyhrala v Letnom knižnom Hope u Moniky, ktorej blog si určite pozrite. Nachádzajú sa tam zaujímavé DIY a určite vás zaujme aj príjemný design stránky. Za knihu (už asi pätnásty raz) ďakujem, zhltla som ju na jedno posedenie vzhľadom k tomu, že je naozaj tenučká, a preto vám hneď po dočítaní môžem priniesť recenziu. Zároveň som týmto začala napĺňať plán recenzii na blogu - ten si tiež môžete prezrieť v tomto článku.

Recenzia

Pre úplný začiatok vás rada vtiahnem aspoň trochu do deja, možno práve vďaka tomu sa rozhodnete, či si knihu (za 8,50€ na Martinuse) zakúpite, alebo naopak nie. Výber nechám rozhodne na vás a prízvukujem, že tento článok je len subjektívny názor zapáleného čitateľa a recenzie na iných blogoch, stránkach a portáloch sa môžu značne líšiť od tej mojej. Neberte to preto príliš osobne. Na oplátku vám môžem prisľúbiť úprimnú recenziu z mojej strany.

Celý príbeh sa začína hádkou medzi vzdorovitou dcérou a zúfalým otcom, ktorá končí asi tak, ako by ste mohli čakať v klišé filme - dcéra, Iveta, vybehne von po facke od otca a otec - Viliam - začuje už len zvuk motorky a vidí vzďalujúcu sa mašinku. Klasický opis toho, ako "zbadá len plavé vlasy vytŕčajúce z prilby". Na scénu prichádza pani Mária, Viliamova matka s hlbokými výčitkami a čitateľ sa už na prvých stranách dozvie, že Ivetina matka je mŕtva a môže za to v podstate Viliam. S týmto sa nám začína odkrývať komplikovaný príbeh pavučín, vzťahov medzi postavami a rôznymi konfliktami.
A ty, hnevlivo pozrela smerom k ťažkým dverám synovej pracovne, ty si tam len pekne spytuj svedomie. V živote si narobil dosť zla, zničil toľké mladé životy, tak sa nečuduj, že ani s tebou sa život nemazná.
Ako už v klišé príbehu býva zvykom, dievčina s priateľom havarujú a Iveta utrpí ťažké poranenia mozgu. Okrem iného sa stretávame s Evou, sestrou zosnulej manželky, ktorej jediný životný cieľ je zničiť Viliamovi život za každú cenu. Tá žena sa až príliš podobá na Petru (Viliamovu manželku), čo Vilovi, pochopiteľne, učaruje. Oznámi mi ale zdrvujúcu správu - Iveta je HIV pozitívna, v prvom, bezpríznakovom štádiu. Dievčina sa zotaví, v knihe nastáva asi mesačný skok a ukazuje sa, že zlý vzťah dcéry a otca je zrazu dokonalý príklad rodičovského vzťahu z magazínu. Objavuje sa Tatiana, ďalšia postava, relatívne mladé dievča čo sa stará o pani Máriu.

Šialený kolotoč "nečakaných" náhod sa môže začať. Viliamov život špatí minulosť poznačená výrobou drog, za čo si odsedel desať rokov v base, pripravil tým o život svojho otca a Petru, dve tretiny z Ivetinho života ani nebol pri nej. Eva ich neznáša a myslí iba na pomstu, ale pomaly sa to začína rúcať kvôli náklonnosti voči Viliamovi, ale je tu aj iná osoba, ktorá stojí o jeho lásku - mladá ryšavka Tatiana. 

Tesne po zmierení medzi matkou (Máriou) a synom nastáva ďalší "absolútne nečakaný" (feel the irony) zvrat, keď babička umiera. Vilo a Táňa sa zbližujú, Iveta sa v nemocnici stretáva s Jurajom, ktorého život je magický a za dvadsať rokov toho precestoval viac, než by si človek dokázal predstaviť. Navyše zisťujeme krutú pravdu o tom, že Ivetu nenakazil Vladimír (jej ex-priateľ, ktorý zahynul pri havárii na motorke) a pomaly sa dozvedáme pravdu. Kto je teda ten, čo nakazil Ivetu? Koho si vyberie Viliam - Evu alebo Táňu? Nájdu si Iveta a Juraj spoločné puto a silu, aby žili život ako normálni ľudia aj cez nepríjemnú chorobu? Viac si môžete prečítať v knihe...

Máme za sebou relatívne stručný obsah, a teda sa môžeme pustiť do samotného jadra recenzie, môjho názoru a podobne. Všímam si, že na blogoch občas k recenzii pridávajú aj čo-to o autorke, ale mňa to zvyčajne vonkoncom nezaujíma a preskakujem to, čiže nebudem trápiť ani vás, drahí čitatelia.
Pozrel na Táňu. Bol to však pohľad nezaujatý, bez iskry, bez úsmevu. Nič. Trval však len nevyhnutný moment a vzápätí sa pokojne vrátil k tanieru so segedínskym gulášom. Táňa si jeho prázdny pohľad vysvetlila po svojom. Bol to len flirt, nič viac, len sex na jednu noc. To poznanie ju zabolelo.
Najprv by som sa rada vyjadrila k samotnej obálke. Je v podstate jednoduchá, font nápisu "Kým hviezdy svietia" je príjemný pre ľudské oko, ale určite neohúri. Keby som si vyberala knihy podľa prednej obálky, veľa z nich by som neprečítala. Túto by som radila k priemeru, Imámova dcera (druhá kniha, čo mi prišla vo výhernom balíčku) má cover o dosť zaujímavejší, teším sa, až sa pustím do nej. Ruka na prednej strane pevnej väzby je určite ruka dospelej osoby, nie sedemnásťročného dievčaťa a celé to pozadie pochmúrnej atmosféry a dažďa mi pripomína skôr Londýn, než nejaký príbeh pubertálne nezrelej dievčiny. Navyše, musím sa vyjadriť aj k názvu - mám síce aké-také umelecké črevo, ale spojitosť medzi názvom a celkovou knihou nevidím. Možno nesie posolstvo toho, že kým má Iveta nádej, môže žiť relatívne plnohodnotný život, ale to mi nejako nesedí.

Dielo vnútri obsahuje celkom veľké písmená, buď je to pre slepých, alebo preto, že inak by mala celá kniha nejakých 50 strán a dala by sa klasifikovať len ako poviedka, nie román. Ako román mi to tiež neprišlo, ale... Prejdime k samotnému obsahu. Niekde som to už spomínala a pripomeniem to znova, som náročný čitateľ a moju knihomoľskú dušu neukojí hocijaká kniha. Táto, bohužiaľ, sklamala

Ak hľadáte príjemnú klišé knihu na trojhodinovú cestu, potom môžete rozhodne siahnuť po tomto výtlačku z dielne Renaty Bhujun, ale ak chcete pocítiť vnútornú katarziu a divoký kolotoč emócií vo vašom srdci, toto určite nie je pre vás. Dej je ľahko predvídateľný bez toho, aby sa človek hral na Sherlocka Holmesa, absolútne nad tým netreba premýšľať a celý koncept je hektický. Objaví sa množstvo nasilu zložitých vzťahov, ktoré nie sú riadne vymyslené a zakončené, postavy sú až príliš jednoduché a mala som pocit, že Iveta je na jednej stránke knihy milé dievča, ale na druhej sa správa úplne ináč. Zakorenená charakteristika u postáv nebola dodržaná, autorka si s nimi robila čo chcela a miestami to pôsobilo nereálne - človek sa predsa nezmení zo dňa na deň, chce to progres a podrobný opis premeny.
"Mal som tú česť vidieť pri práci jedného múdreho muža. Je to lekár-liečiteľ a guru v jednom. Dovolil mi, aby som ho pozoroval pri práci, pri liečení a nielen to. Ukázal mi, ako sa dá v pohode plávať životom bez ega. Upozorňujem, že nešlo o žiadne vymývanie mozgov ani o žiadne presviedčanie, či niečo podobné. Bolo len na mne, čo všetko si z jeho slov a správania vezmem za svoje. A poviem ti, že bolo z čoho brať. Naučil ma, že či si krivý, hrbatý, chorý, škaredý, krásny, chudobný či bohatý, to je v podstate jedno. Dôležité je, aby si sa správal ako človek, pretože len keď si človek, rozdávaš požehnanie a šťastie pre všetkých, a to dokážeš len vtedy, keď zabudneš na svoje ego."
Je síce pravda, že v knihe sa nachádza množstvo skokov v čase a na 180 stranách je zrekapitulovaný rok života HIV pozitívneho človeka, ale na čitateľa ako takého to pôsobí hekticky, cíti sa zmätený a to, čo by chcel mať vysvetlené nenájde. 

Najviac sa mi páčila Jurajova postava, tá jediná sa v priebehu knihy nijako výrazne nezmenila, stále ostal pozitívny a úžasný romantik. Autorka ho popísala ako kópiu Johna Lennona až na to, že nenosil okuliare. Má za sebou cestovanie ako dobrovoľník do Kambodže, Etiópie a spolu s maminou pomáha HIV pozitívnym deťom

Z toho vyplýva, že mínusov je trochu viac, než plusov, poďme si to zrekapitulovať.

PLUSY:

  • Príjemné písmo na obálke knihy
  • Dobrý relax s nenáročnou knihou
  • Vhodná na cestovanie, okrem toho je aj ľahučká a v pohode sa zmestí do kabelky
  • Odporúčam pre nenáročných čitateľov a takých, čo majú radi klišé

MÍNUSY:

  • Hektické časové skoky
  • Nerozvinuté vzťahy medzi postavami, chýba hĺbkový popis
  • Príliš rýchle rozvíjanie sa postáv
  • Nereálny prístup postáv k jednotlivým udalostiam
  • Samé klišé scény
  • Predvídateľný dej
Čo poviete? Kúpili by ste si túto knihu, pomohla vám recenzia?

Charlotte.

4 komentárov:

  1. Aj mňa knižka sklamala a tiež som jej dala 2 body z piatich :) Pre mňa to bolo také urýchlené a súhlasím, že tam bolo mnoho klišé, nezmyslov a človek sa nemôže zmeniť z minúty na minútu...chýbala tomu uveriteľnosť a rozvíjanie sa vzťahov. Pre mňa veľké sklamanie, ale štýl autorky sa mi páčil a jediná postava, ktorá ma zaujala bola pani Mária, inak, nič moc....A čo sa týka tej obálky, tak podľa mňa ten názov určite symbolizuje nádej...Inak fajn recenzia a páči sa mi, že recenziu spestruješ vlastnými fotografiami ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tak to si tvoju recenziu musím nájsť, som celkom zvedavá, čo si napísala. Teším sa na Imámovu dceru, tá vyzerá akčne a zaujímavo, určite sa do nej pustím po prečítaní Paper Towns (dnes idem do kina a v knihe som cca v polovici :D). Pani Mária bola tiež super charakter, ale nepáčilo sa mi, že ju autorka nechala zomrieť po zmierení so synom. Je to príliš klišé. :D Mám rada vlastné fotky pri článkoch, kde ich môžem dať, preferujem to oveľa viac, než len fotky z internetu. :) Ďakujem krásne za komentár! :)
      Charlotte.

      Odstrániť

© daydreaming. 2012 | Blogger Template by Enny Law - Ngetik Dot Com - Nulis